Tenerife s deťmi

Najvyšší vrch Španielska Pico de Teide sa nachádza na Kanárskych ostrovoch, konkrétne na Tenerife. V rámci nášho zbierania najvyšších kopcov celej Európy sme potrebovali ísť do týchto končín sveta. Minulý rok sme si otestovali dovolenku s babkou a dedkom, ktorí sa osvedčili ako dobrý babysitting, kým sme išli na veľkú turistiku. 

Letenky sme kupovali začiatkom marca, za 275 € na osobu. Dosť sa to predražilo rezerváciou sedadiel a 2 veľkými kuframi. Ubytko sa nám nejak nechcelo hľadať, ale aj v máji sme ešte mali niečo na výber. Prišlo mi, že väčšinou tu majú apartmánové komplexy s vyhrievaným bazénom vo vnútrobloku. Jeden taký sme si zajednali v Playa Paraiso. Vyšlo nás to šiestich 1 120 € (18,50 € na osobu na noc), aj keď vlastne Luky spal v postieľke (30 € doplatok) a Matúško medzi nami na manželskej posteli, lebo na gauči v obývačke sme nechceli spať. Nepodarilo sa mi nájsť apartmán so 6 posteľami (minimálne nie vo vhodnej lokalite), väčšinou som videla 2-izbové byty. Minulý rok sme si vyskúšali 7 miestne auto a aj teraz sme si také požičali, za 350 € na 10 dní aj s poistkou. Autosedačky sme mali vlastné. Za tankovanie sme platili 88 €, prejazdili sme 1 131 km, 3 x parkovanie vyšlo spolu 19 €. Väčšinou sme si varili (ehm, babka varila 😊), hneď blízko bol supermarket, kde sme minuli asi 450 €. Za ďalšie jedlo a zmrzku sme minuli 130 €, za darčeky 50 €. Atrakcie nás dokopy vyšli 380 €. Dohromady som napočítala 4 333 €.

Štvrtok 12.6.2025 cestujeme

Budíček o 6, pohodový odchod z bytu 8:15. Môj tatino nás zaviezol na letisko do Viedne, ranná premávka bola bezproblémová. Úspešne sme sa stretli s babkou a dedkom (lístok na Flixbus mali kúpený už 3 mesiace). Chalanom sme brali 1 autosedačku a 1 podsedák. Zbalili sme to do veľkého cestovného obalu a prihodili k tomu kopu ďalších vecí 😁. Na check-in sme odovzdali kufor, obal nám oštítkovali a zaniesli sme ho do nadrozmernej batožiny. Čakanie na letisku chalani zvládli, pozorovali sme ruch za oknom. Čakal nás 5,5 hodinový let 😳, tak som zbalila knižky, zošity a 2 nové aktivity ako prekvapko. Na vzlietanie dostali chalani gumené cukríky, nech im v ušiach nezaľahne a po pol hodine už obaja spali. Cestovné vankúšiky sa ukázali ako dobrý doplnok do lietadla (ešte k tomu aj boli vypchaté oblečením 🤭). Hodina spánku, knižky, nové aktivity, jedenie, u susedov pred nami chvíľu pomedzi sedadlá pozerali rozprávku na tablete a “o chvíľu” sme už videli Kanárske ostrovy. Omrkli sme si náš hlavný cieľ dovolenky týčiaci sa nad ostrovom. Akurát babke prišlo nejak zle od žalúdka a pridala sa zimnica, dáko to prežila a ešte 1 deň si dala pauzu na ubytku.

K našej požičovni áut sa išlo shuttle busom (veľa požičovní malo stánok hneď na letisku), tak sme ostali čakať na letisku a Pedro išiel vyzdvihnúť auto sám. Rýchlo to vybavil a našiel jednu pumpu 300 m od letiska, kde sme sa stretli. Bola tam aj značka na nejaké stretávacie parkovisko, ale vyzeralo byť plné. Na ubytovanie v Playa Paraiso sme išli asi 20 minút rýchlostnou cestou. Na pešo odtiaľ bolo obchodné centrum, tak sme hneď vyslali Pedra na veľký nákup. Na večeru boli iba rýchle cestoviny, ale aj tak to všetko dlho trvalo a s deťmi (a hlavybôľom) sme išli spať až po 9 (nášho času 10).

VIP lóža

Sledujeme zhora cieľ našej dovolenky

Jediná spoločná fotka 😄

Piatok 13.6.2025 Los Roques de Garcia

Bez budíka sme sa zobudili pred ôsmou lokálneho času, v kľude sme sa vychystali a 9:30 vyrazili. Oblaky všade okolo sa nám moc nepáčili, ale postupne sme cez ihličnatý lesík vystúpali až nad ne a videli sme peknú inverziu. 50 minútovú cestu autom sme si predĺžili foto zastávkami a v cieli sme dlho hľadali parkovanie. Cesty inak boli vo výbornom stave, vyzerali dosť novo. 

Vybrali sme sa na okruh okolo oranžových skalných útvarov Los Roques de Garcia. Boli sme pripravení na nižšiu teplotu v 2100 mnm, ale teda slnko pieklo poriadne a hneď sme sa natierali SPF. Na túru sme reálne vyrazili až 11:30, prašným chodníčkom lemovaným kameňmi. Chalani si užívali driftovanie a kopanie do prachu, mňa z nich išlo poraziť 😁. Kamene a palice som už neriešila.. Všade bolo veľa tmavých jašteríc a zistili sme, že im chutia kúsky kešu orieškov. Na celej trase sme našli asi 3x kus tieňa, kde sme si dali pauzu. Videli sme rôzne typy skál, ktoré sme vedeli rozlíšiť aj keď nie sme žiadni geologickí znalci. Jeden druh zaschnutej lávy vyzeral ako veľké kravské 💩💩😁. Páčilo sa mi, ako bolo vidieť, kadiaľ kedysi tiekla láva pomedzi 2 skaly a v doline bolo vidieť kde končí to lávové pole.

Na začiatku túry sme pod nami videli veľkú skalu La Catedral a chodník okolo nej. To sme ešte nevedeli, že tam dole sa dostaneme aj my a potom budeme musieť ten kopec zase vyšlapať hore 😅. Videli sme aj hadinec teidský (Echium wildpretii), kvetinu, ktorá rastie iba tu. Má na sebe veľa malých kvietkov a vraj vie vyrásť až do 3 m.

Prešli sme 5 km a trvalo nám to 3 hodiny. Chalani to zvládli celkom OK, Matúško (5,5 r) sa ku koncu sťažoval a Lukyho (3 r) sme 2x kúsok odniesli. Túra s deťmi je náročná 😅. Späť nás navigácia poslala autom inou cestou, bola asi kratšia, ale strmšia so serpentínami a menej sa nám páčila.

Roque Cinchado

Teide v pozadí

Hadinec teidský - už bolo po sezóne

Tou cestičkou spoza skál sme prišli

Sobota 14.6.2025 Playa Fañabe + Pico del Teide

Vybrali sme sa otestovať Playa del Duque, ale nejak sme skončili na vedľajšej pláži Playa Fañabe. Zaparkovali sme totiž v nákupnom centre, ktoré bolo medzi týmito plážami. Medzi morom a pieskom boli kamene, ale na kraji pláže bol už iba piesok a pozvoľný vstup do mora. Piesok bol akoby dvojfarebný, čierny a hnedý a vlnky ich pekne rozdeľovali. Voda bola menej studená, ako som čakala, v pohode sa dalo kúpať. Za 2 hodiny sa pláž viac zaplnila, my sme potrebovali tak o 12 odísť, aby sme sa stihli naobedovať a cestovať hodinku autom pod Teide a vyšlapať si hore na západ slnka. 

15:30, 2 348 mnm parkovisko 

Na štarte je malé parkovisko tak pre 10 áut a nebolo tam žiadne voľné miesto. Pedro ma vyložil s ruksakmi a vrátil sa 700 m na iné parkovisko. Chceli sme štartovať o 15:00, ale vyrazili sme až 15:30, z výšky 2 348 mnm. Bolo teplo na kraťase, ale dosť fúkal vietor, musela som si dať šatku na uši. Široká štrková cesta išla mierne do kopca, okrem oranžovej suchej krajiny sa nám o chvíľu ukázalo zelené údolie. V pozadí bolo vidieť, že sme nad oblakmi. O chvíľu sme stretli rangera v aute, tak sme mu ukázali permity a občianske. Na spodnú časť cesty PNT 07 Montaña Blanca - La Rambleta (horná stanica lanovky) sme potrebovali jeden permit a potom od lanovky hore PNT 10 Telesforo Bravo iný permit. Oba sa dajú získať zadarmo, akurát si treba dať pozor, aby sa vám ušli. Na západ slnka sa permity nemíňajú tak rýchlo, ako cez deň, keďže cez deň sa veľa ľudí vyvezie lanovkou a vyšlapú len na vrchol. Pustá krajina bola ozvláštnená kamennými “vajcami” Los huevos del Teide. Keď sa láva posúvala dole strmým kopcom, pár kusov sa rozkotúľalo dole a ako snehová guľa nabalili ďalšiu lávu a zastali až dole na rovinke, ďaleko od lávového poľa.

16:50, 2 730 mnm pod kopcom

Skončila planina, začal kopec. Štrkový chodníček bol lemovaný kameňmi, nemali sme kde zablúdiť. Šlapali sme serpentínami cez lávové pole, každou chvíľou sa nám ukazovali širšie výhľady na veľký kráter Las Cañadas. Veľké pauzy sme si nedávali, len na keksíky a hľadanie kešiek. Trošku ma bolela hlava a keď som pridala do kroku, hneď ma boleli aj stehná z nadmorskej výšky, takže sme sa neponáhľali. Snažila som sa piť priebežne dosť vody, tej sme mali so sebou zbytočne veľa (tak 2,5 l by stačilo).

18:20, 3 260 mnm Altavista

Stabilným tempom sme prišli ku chate Altavista, ktorá je od corony zatvorená. Bol tam oznam, že ju do novembra budú rekonštruovať, potom ju snáď otvoria (je to dobrá medzizastávka na východ slnka). O chvíľu sme si dali pauzu na jedenie pri zamrežovanej jaskyni a obliekla som si už dlhé tenké gate a mikinu.

20:00, 3 555 mnm lanovka

Horná stanica lanovky bol veľký checkpoint. Dúfala som, že aspoň tu nájdem nejaké WC, keď ani pri Altavista nebolo, ale znova som musela ísť za skaly.. Trochu som sa obávala, aby sme hore prišli včas a snažila som sa šlapať rýchlejšie, ale moc to v tej nadmorskej výške nešlo. 😁 Ledabolo nás predbehol jeden ultra bežec s trochou vody a bundičkou v batohu. Pod sebou sme na skalách videli rastúci trojuholníkový tieň Teide. Terén hore bol strmý, ale nie technicky náročný. Pri vrchole sme videli aj cítili teplé sírové výpary. Nezdržiavali sme sa ohrievaním, vrchol bol na dosah a bolo treba nastaviť na mobile time lapse na západ slnka. 😅

20:25, 3 718 mnm Pico del Teide 

Sme hore! Malá rovná plošina, ľudia učupení medzi skalami hľadali závetrie. Prezliekli sme spotené tričká, navliekli sme, čo sa dalo (tričko, mikina, tenká páperka, softshellka, legíny, turistické gate, čelenka, rukavice, kapucňa). Vrcholovú fotku sme si spravili s obrovským pyramídovým tieňom v pozadí. Je to najdlhší tieň na mori na svete, má niekoľko kilometrov a dosahuje až na ďalší ostrov. Západ slnka bol pekný, ale nič brutálne, ten tieň bol zaujímavejší. Ale teda riadne fúkalo a bolo mi zima, teplý čaj by potešil.. 

21:25, 3 718 mnm Pico del Teide 

Ako zašlo slnko, všetci sa začali zberať dole (asi 20 ľudí). Svetlo rýchlo ubúdalo, zapli sme čelovky a pri stanici lanovky už bola úplná tma.

21:50, 3 555 mnm lanovka

Páperku som už vyzliekla, pri šlapaní som sa zahriala, ale stále fúkalo. Vo svetle čeloviek sa išlo dobre, s terénom nebol problém, paličky mi pomáhali so stabilitou aj šetrením kolien. 

22:35, 3 260 mnm Altavista 

Pri chate som si dala dole vrchné nohavice, už mi bolo dosť teplo na nohy. Treba si dávať pozor, kam si človek sadá, asi som si na ostrých lávových kameňoch zodrala na turistických nohaviciach farbu na zadku. 😢 Začala ma bolieť achilovka.

23:40, 2 730 mnm pod kopcom

Konečne strmý kopec za nami, už ma bolelo aj bedro.. Dali sme si 20 minút pauzu a skúsili sme odfotiť nočnú oblohu. Tá je tu jedna z najlepších na pozorovanie hviezd a mliečnej dráhy. Videli sme veľa hviezd, ale neprišlo mi ich nejak extra veľa. O chvíľu sme zistili, že to mohlo byť tým vychádzajúcim žiarivým mesiacom.. Pri pokuse nehýbať sa 4 minúty na nočnú fotku mi ostala riadna zima, tak sme sa pobrali ďalej. Bolo fajn, že sme nemuseli už dávať pozor pod nohy a stačilo ich len klásť jednu pred druhú. Mňa už začali aj kolená bolieť, bolo to na mňa asi veľa dolekopca naraz..

1:00, 2 348 mnm parkovisko

Parkovisko na dohľad a mňa brutál pichlo v kolene.. Dáko som tam už dokrívala a na múriku počkala na Pedra s autom. Na parkovisku to žilo, práve totiž štartovali hore ľudia, ktorí išli na východ slnka. Prišlo mi to veľmi vtipné, takto sa v noci vymeniť z turistiky s niekým ďalším. Teide teda nikdy nespí a to parkovisko je zrejme stále plné. 😄 Som rada, že sme išli na západ slnka. Nemuseli sme vstávať rozbití uprostred noci, pri výstupe hore mi dodával silu ten odkrývajúci sa výhľad a dole sme to už nejak “zbehli”. Pôvodne sme to vypočítali, že o 1 by sme už mohli byť späť na ubytku, ale čakala nás ešte hodina cesty. Prečo si ten blažený pocit ľahnutia do postele ešte neoddialiť.. Zastavili sme sa na nočné fotenie pri Los Roques de Garcia a ešte na jednom foto pointe. 😅 Hecla som aj sprchu a 3:30 odkvecla do postele.

Takže nám to trvalo hore 5 hodín a dole 3 a pol aj s fotením.

Playa Fañabe

Nad oblakmi

Huevos del Teide a kľukatá cesta planinou

Snack time s výhľadom

Pomaly ďalej zájdeš, hlavne v 3 000 mnm

Lávové pole a pod nami pobrežie

Už sme pri lanovke, začína sa tvoriť tieň kopca

Sme tam!

Na jednej strane západ slnka..

Na druhej strane mega tieň

Dúfali sme v brutál foto, ale aj táto ujde 😄

Nočné Roque Cinchado a Teide

Mesiac bol ozaj žiarivý

Nedeľa 15.6.2025 Playa La Pinta, bazén, oddych

Ja som dostala opúšťak ostať oddychovať na ubytku, asi celé doobedie som nahadzovala na Instagram videá z Teide. 😁

Zvyšok sa vybral vyskúšať pláž La Pinta. Bolo to v podstate v rovnakej zátoke ako Playa Fañabe, ale piesok nebol dvojfarebný, iba čierny. Boli tam aj sprchy a reštaurácie na promenáde. Na obed si chceli dať paellu, ale čo pozerali v blízkej reštaurácii, mali iba morské plody a to naša rodina teda nemusí.. Tak skončili s pizzou. Poobede sa deti ešte vypýtali do bazéna.

Náš vyhrievaný bazén zožal veľký úspech

Pondelok 16.6.2025 Anaga Enchanted Forest 

Dobre, že sme si dali budík na 8, ktovie, kedy by sme inak vstali. Cestovali sme 1,5 h na sever. Od mora do hôr, od diaľnice cez dedinu na úzke a strmé serpentíny (šialení cyklisti..), od vyprahnutých skál cez kaktusy a skalné ruže do zeleného pralesa. Na trasu Začarovaného lesa treba povolenie, ktoré sa dá zdarma vyklikať na TenerifeOn. Striehla som každý pondelok ráno, kedy sa spustí prihlasovanie na náš termín, lebo na 1 deň vydávajú iba 45 povolení. Na malom parkovisku auto ukazovalo 17°C, slnko sa trochu predieralo pomedzi oblaky, ale väčšinu cesty sme aj tak boli v tieni stromov. Hneď na úvod nás uvítal šmykľavý blatový chodníček do kopca. Na rozdvojke sme sa vybrali vpravo, úzky chodník v kaňone bol veľmi pekný, zelený, ale tiež blatový. Chalani si užívali, keď sa mohli predierať pomedzi konáre hore popri chodníku. Po 1,7 km sme prišli k asfaltke (dalo by sa aj tu začínať) a pokračovali sme širokou cestou, kadiaľ by aj auto prešlo. Terén bol omnoho jednoduchší, aj keď občas sme sa tiež museli vyhnúť veľkému blatu. Uvažovali sme, že tú cestu v strmom svahu museli spraviť umelo ľudia a muselo to byť dosť náročné, tak asi to nerobili len pre turistov, ale bola to pôvodná cesta cez hory… Lenže v cieli nášho výletu (Cabezo del Tejo) bola iba vyhliadková plošina a cesta ďalej nepokračovala 🤔. Výhľad bol väčšinou biela hmla, občas sa odkryli zelené kopce, dedina a more. 

Starých rodičov a Lukyho sme poslali späť tou istou, príjemnejšou trasou a my s Matúškom sme si spravili okruh “po hrebeni”. Chodníček bol úzky, les okolo nás hustý, terén bol členitejší. Bolo tam pár blatových úsekov, ale v pohode sa to dalo prejsť. Cesta späť trvala kratšie, nemali sme vlastne žiadnu prestávku. Zablatení až za ušami sme sa v aute prezliekli a išli vyzdvihnúť zvyšok posádky. Vraj nás asi 15 minút čakali (dosť tam fúkal chladný vietor), lebo išli tiež celú dobu bez prestávky. Chalani zvládli 7,6 km v pohode, bola to asi najdlhšia túra, akú kedy prešli. 🙂

Späť na ubytko sme sa vybrali pokračovať ďalej okolo ostrova ďalšími serpentínami. V mestečku San Cristobal nás to aj tak hodilo na východné pobrežie, po diaľnici je to o 20 minút rýchlejšie. Deti v aute odkvecli a potom ešte stihli bazén.

Matúško si chodníček užíval, blato mu nevadilo

Luky mal občas teleport ponad veľké blato

50 shades of green

Po širokej ceste to išlo lepšie

Videli sme aj 2 väčšie jaskyne (úkryty/sklady?)

Výhľad v cieli Cabezo del Tejo

Aj opičky sme cestou videli 😊

Utorok 17.6.2025 Los Gigantes - Playa de los Guios

Babka s dedkom sa nechceli vypekať na pláži, tak ostali pri bazéne a upiekli nám výborné ryby na neskorý obed. My sme sa presunuli 20 minút autom k obrovským útesom Los Gigantes. Vytŕčajú z mora niekde až do výšky 800 metrov. Na ich kraji sa nachádza mestečko a malá pláž Playa de los Guios. Zaparkovali sme na platenom parkovisku v maríne, odkiaľ štartovali výletné lode. Pláž bola malá, ale nebolo tam o desiatej veľa ľudí a ešte tam bol aj trochu tieň z útesov. Chlapi sa hneď dali do práce stavať hrad s priekopou, ja som išla skúsiť vodu. Vstup do mora bol po kameňoch, ťažko sa tam chodilo, nevidela som dobre na dno a vlnky boli celkom silné. Na piesku sme museli chodiť v šľapkách, piesok už riadne pálil. Pláž sa dosť zaplnila, hlavne keď tam prišiel školský výlet. Ocenila som verejné WC, ale sprcha tiekla iba cícerkom. Luky si po ceste autom dal mikrošlofík, rýchlo do seba hodili obed a ponáhľali sa do bazéna.😁

Útesy Los Gigantes

Happy kiddo

Streda 18.6.2025 Banánová plantáž Las Margaritas + okolo sopky Chinyero 

Po celom ostrove sme z auta videli banánové plantáže, oplotené a niektoré zakryté sieťami. Aj z ubytovania sme mali na jednu plantáž výhľad. Vygooglila som, že na dve plantáže sa dá ísť pozrieť a Las Margaritas bola iba 20 minút od nás. Hneď na parkovisku nás privítal zápach hnoja a muchy, akurát hnojili jednu časť plantáže. Zaplatili sme si self guided tour (10 € dospelý, 8 € dieťa od 4 rokov) a na 8 tabuliach sme si prečítali info. Tie siete fungovali vlastne ako skleník, aby banány dozrievali rýchlejšie. Zaujímavé zistenie bolo, že banánovníky nie sú stromy, ale byliny. Z jednej rastliny rastú 3 “stromy”, ktoré postupne zarodia 1 trs banánov. Každý utorok majú zber banánov, trs zabalia do sáčku, odseknú ho akoby mačetou chlapíkovi na rameno a ten ho odnesie do auta. V sklade pár km odtiaľ ich umyjú a pripravia na export. My sme videli samé rôzne malé, zelené a tvrdé banány, možno tie zrelé boli v inej časti plantáže. Na záver bola ochutnávka banánov a rôznych produktov (džem, víno, želé, slaná nátierka,..) a tie čerstvo odtrhnuté banány boli dobré na jedenie. 

Babka stihla včera večer ešte uvariť obed na dnes, aby sme všetko stihli. Starí rodičia mali na dnešné poobedie kúpený lístok na lanovku na Teide (nemali permit až na vrchol), ale ráno mi prišla SMS, že z technických príčin kvôli počasiu lanovka nepôjde. To muselo riadne nahnevať všetkých, ktorí si pred 4 mesiacmi zohnali permit až na vrchol a nemohli tam ísť.. Aj preto som rada, že sme si to vyšlapali hore pešo. Lístky som mohla prebookovať na iný voľný termín, alebo zrušiť. Termíny počas našej dovolenky už moc neboli, jedine sme mohli kúpiť 1 lístok na 15:10 a 1 lístok na 15:30. Hore môžu byť hodinu, tak by to takto mohlo vyjsť. Deti mali sľúbené voľné poobedie pri bazéne, tak dosť protestovali, keď sa dozvedeli, že nás čaká náhradný program v podobe spoločnej turistiky. 😁

Už tretíkrát sme sa vybrali nad oblaky do parku Corona Forestal, na 7 km prechádzku okolo sopky Chinyero. Pedro nás vyhodil najbližšie k začiatku okruhu a zaparkoval kúsok ďalej na malom parkovisku. Kontrastom sopečnej krajiny boli krásne zelené ihličnaté stromy, bonusom bola vôňa živice. Chodník bol dobre značený, lemovaný kameňmi, väčšinou štrkový. Na oblohe nebolo ani obláčika, tak sme boli radi za mierny tieň stromov. Po chvíli šlapania sme vľavo videli veľký kopec, prišlo nám nepravdepodobné, že by to bol Chinyero, lebo veď obísť ho dookola musí trvať celý deň.. Ale bol to on a celý sme ho obišli. Chalani zbierali palice, Pedro hľadal najkrajšiu a najväčšiu šišku. Často sme videli jašteričky a mali sme parádny výhľad na Teide. Pedro s Matúškom si predĺžili trasu a vyšli kvôli keške na kopec Montaña de la Cruz. 

Po chvíli čakania v cieli (čiže na začiatku) som sa rozhodla, že pôjdem tých 800 m pre auto, nech sa už nemusíme zdržovať. Auto bolo zaparkované v opačnom smere, ako som chcela ísť a keď som sa chcela otočiť, nevšimla som si vysoký skok medzi cestou a prašným parkoviskom a prednými kolesami som padla dole. Nevedela som sa pohnúť dopredu ani dozadu, kolesá prešmykovali. 😳 Signál žiadny, že by som zavolala Pedrovi. Po chvíli na mňa zablikalo auto, že čo robím cez stred cesty a môj zúfalý pohľad mu napovedal, že neviem, čo so sebou. Chlapík (nejaký miestny guide) sadol do auta, skúšal, podložil koleso kameňmi, skúšal.. Pristavilo sa ďalšie auto, už mudrovali chlapíci dvaja. Vyhútali, že ma traja potlačili dopredu, kolesá vyšli von z vyjazdenej jamy a potom, že mám ísť tak a tak. Ja som teda poprosila chlapíka, nech to spraví on a on mi dostal auto na cestu. 😮‍💨 Išla som sa pekne otočiť ďalej na vyhliadku, kde som vedela, že je väčšie parkovisko. Na kraji cesty, kde som očakávala zvyšok partie ešte nikto nebol a čakala som tam 20 nekonečných minút. Jedni turisti mi potvrdili, že tam kúsok ďalej je nejaké malé dieťa s niekým (Luky so starými rodičmi), takže zrejme ešte čakali na Pedra s Matúškom. Očakávala som, že už budú všetci tu, ale nemala som ako zistiť, čo s nimi je, keďže tu nebol signál.. Po pol hodine sedenia v aute som to už nevydržala a bežala aspoň za Lukym, povedať im, že môžu ísť do auta a zrazu mi šli už všetci naproti. Všetko dobre dopadlo, aj kešku našli, akurát ja som mala o zážitok navyše… 

Luky zvládol 6,5 km a Matúško 10 km. O 19 sme prišli zničení a špinaví na ubytko, ale sľúbený bazén sme nemohli vynechať. 😁 Spať išli chalani až pred 10, Matúško sa v noci prehadzoval a aj keď teplomer nič nenameral, bol na tele riadne horúci. Asi sme ho príliš zničili cez deň.. Nurofen a dlhší spánok pomohli, ale celodennú návštevu ZOO sme presunuli na ďalší deň.

Prechádzka pomedzi banánovníky

La familia Nosal

Čerstvý banán bol dobrý

Chlapci melú obilie na "gofio" múku

Začíname trasu okolo Chinyero

Túto sopku sme celú obišli

Tešíme sa na tieň stromov

Kus lávy

Lietadlo z paličky nám pomohlo prejsť kus cesty

Takmer na konci výletu

Štvrtok 19.6.2025 Las Ventanas de Güimar 

Zrazu bol pred nami voľný deň bez programu, to nie je nič pre mňa. 😁 Deti sa potešili bazénu doobeda aj poobede, my sme sa s Pedrom vybrali pozrieť Okná Güimaru. (Info som brala z tejto stránky). Jedná sa o dlhý kanál na vodu a tunely vytesané do skaly v snahe zabezpečiť prístup k vode v oblasti, kde jej bolo málo. Išlo o monumentálnu prácu, keďže tunely boli vykopané v nadmorskej výške viac ako 1000 metrov nad morom. Zaujímavé je, že napriek obrovskému vynaloženému úsiliu sa tento kanálový systém nikdy plne nevyužíval na svoj pôvodný účel - prepravu vody. Teraz je z toho zaujímavá turistická atrakcia. Mysleli sme, že je to menej známa destinácia, ale stretli sme ďalších 5 skupiniek turistov.

Cesta prešla z diaľnice na dedinské serpentíny a chvíľu sme zaváhali, či odbočiť strmo hore do úzkej uličky. Riskli sme to a dúfali sme, že oproti nepôjde žiadne auto. Stúpanie bolo fakt veľké, pri zmene na hlinenú cestu sme auto odparkovali. “Pohodová prechádzka v tieni tunelov” začala 20 minútovým stupákom na slnku, bola som najviac spotená za celú dovolenku 😅 (náhradné tričko nenechávajte v aute, ale berte so sebou). Prečítali sme si tabuľku o zákaze vstupu a riziku pádu a po 15 minútach predierania sa kríkmi sme prišli ku bagru 😳 na začiatku prvého tunela. Mali sme dobré výhľady na veľký kus údolia a pobrežia. Z tunela bolo cítiť zimu, ale bolo tam príjemne chladno a nebola mi zima ani v prepotenom tričku. Jedni turisti mali aj prilby, ja som si dala aspoň šatku na hlavu, ale ani raz sme si hlavu nebuchli. Prvé 2 tunely boli bez okien, ale neboli príliš dlhé. Kráčali sme vnútrajškom kanála, boli to pol metra vysoké betónové múry, dole bolo trochu prachu, ale dalo sa tadiaľ dobre ísť a stačilo dávať pozor na hlavu. Občas sa Pedro mohol aj vystrieť, väčšinou sme šli obaja prikrčení, ale nemuseli sme sa príliš zohýbať. Tretí tunel už mal aj okná, videli sme odtiaľ úzke údolie v skale a okná štvrtého tunela na druhej strane priepasti. Nedávalo mi zmysel, koľko veľa práce s tým všetkým mali, aj to v podstate asi + - dokončili a nikdy sa to nepoužilo. 🤷🏼‍♀️

Po 4. tuneli nasledovalo zase predieranie vegetáciou, toto malé údolie skončilo a videli sme na mape, že niekde ďalej sú ešte ďalšie tunely a možno ďalšie údolie, ale povedali sme si, že to bude asi také isté a otočili sme sa na cestu späť (tou istou trasou). Potom som pozerala ešte fotky na nete a zrejme ďalej je väčšie údolie ešte plnšie okien a výhľadov.. Čo už, utešujem sa, že aj toto bolo dobré a veľký rozdiel by to nebol.. Bolo to inak dobré miesto na lietanie s dronom, ani by to nemal kto skontrolovať, ak by to aj bolo zakázané. Dron som nebrala, lebo sme chodili väčšinou do národných parkov a podľa tejto mapky Španielska je dron zakázaný asi všade. 😅 Keď som písala mail, či sa dá vybaviť nejaký permit, odpísali mi aj s kopou dokumentov v prílohe, že dron je zakázaný a hrozí neviem aká pokuta.

Cestou z parkoviska sme zase dúfali, že nestretneme žiadne auto, aj keď teraz bola výhoda, že sme zvrchu videli na cestu pred nami, či nič nejde. Na ubytku sme ešte stihli deti v bazéne a palacinky od babky. 😊

Bager pred vchodom do tunela

V tuneli sme väčšinou išli v kanáli

Oproti vidno okná ďlašieho tunela

Toľko zbytočnej práce..

Čelovka sa hodila, ale šlo by to aj s mobilom

Piatok 20.6.2025 Loro Parque

Budíček o 7, hodinku a štvrť cesta na zelený sever ostrova do “Najlepšej ZOO na svete” podľa hodnotení Trip Advisor. Lístok pre dospelého stál 44 € a dieťa od 3 rokov 32 €, plus ešte parkovanie 7 €. Na mapke boli vypísané časy predstavení, tak sme začali hneď skraja uškatcami (aj nám ukazovali rozdiel, že to nie sú tulene). Začala hrať hudba a oni sami namiesto voľného plávania začali s úvodom. Fakt sa mi to páčilo, aj show, ktorú tréneri z toho spravili. Okrem fajn trikov to bolo aj vtipné a ľudia v prvých radoch boli aj ošpliechaní. Splash zone bola našťastie vyznačená a my sme si sadli až ďalej. 🙂 

Pomaly sme sa presúvali ku kosatkám. Pôvodný plán, že s dedkom chytíme miesto a ostatní ešte pozrú tigra sme rýchlo zavrhli, lebo do veľkého amfiteátra sa tlačilo veľa ľudí už pol hodinu pred začiatkom. Veľa odvážlivcov sedelo v splash zóne, na telke dávali aj upozornenie na veľa vody a predávali pršiplášte. 😅 Mali tam 4 kosatky, z toho jedno bolo trojmesačné bejby (vo vedľajšom bazéne, nevystupovalo). Kosatky skákali, špliechali aj spievali. S odchádzajúcim davom sme sa dostali hneď ku delfínom, tak sme si pozreli aj ďalšie predstavenie. Čakanie bolo pre deti dlhé, aspoň sme pri tom sedeli. So správnou hudbou a trénermi bolo aj toto predstavenie pekné, jeden aj plával s delfínmi vo vode a vyhodili ho do vzduchu. Najbrutálnejšie bolo, keď jeden delfín preskočil lano vo výške aspoň 4 metrov. 🤯 Inak tam mali veľa vtáčikov, hlavne papagáje. Páčili sa mi malé lemury, ktoré sa klbčili a naháňali. Bolo tam dosť veľa zelene a tieňa, niekoľko bufetov, ale my sme si kúpili len kávu, tak jedlo neviem ohodnotiť. Využili sme celé návštevné hodiny a zničení driemali v aute cestou na ubytko. Chalani ešte chceli ísť do bazéna na chvíľu, tak zase išli neskoro spať.

Viaceré zvieratká mali aj svoje sochy

Uškatce predviedli dobrú show

Komu je lepšie..

Kosatky špliechali ostošesť

Papagáje mali tiež svoje predstavenie

Sobota 21.6.2025 bazén + lanovka na Teide

Rozmýšľali sme, či ešte využiť doobedie na nejaký program, ale nemali sme nič ďalšie pripravené a ani sa mi už nechcelo nič vymýšľať. Aj cesta autom na pláž by bola na dlho, tak sme ostali pri bazéne. Pedro totiž išiel o 13 odviezť starých rodičov na lanovku na Teide. Mali kúpené lístky na 15:10 a 15:30, posledné 2, čo boli voľné, keď som to narýchlo pozerala, keď im zrušili lanovku pred pár dňami. Zobrali ich ale bez problémov oboch naraz. Hore sa prešli na Mirador de Fortalezza, akurát im to na tú nadmorskú výšku stačilo. Ja som ostala s chalanmi na ubytku, po šlofíku sme sa vybrali do obchodu a na zmrzlinu. Dala som si kávu Leche y leche - dole bolo salko, potom káva a hore mliečna pena. Bolo to zaujímavé, ale ja si nedávam cukor do kávy, takže ako káva mi to bolo moc sladké. Poobedný bazén sme nestihli, išli sme sa všetci navečerať, hromadne sme si objednali mäsovú paellu. Morské plody nikto neobľubujeme, takže tento bonus prímorksých dovoleniek nikdy nevyužívame.

Leche y leche y helado

Chalanom sa páčil mini biliard pri zmrzke

Paella. Alebo čo som stihla odfotiť..

Nedeľa 22.6.2025 cestujeme domov

Z ubytka sme odchádzali až o 13, tak sme ešte doobeda stihli bazén. Pedro nás vyhodil na letisku a išiel vrátiť auto. Prišli sme až moc skoro, trištvrte hodinu sme čakali, kým vôbec otvoria check-in na kufre. Nerobili problémy s 20,5 kg kufrom a veľký obal na autosedačku (s kopou ďalších vecí) zobrali tiež v pohode. Mňa chytili nejaké črevné problémy, tak som len v kľude sedela, kde sa dalo a čakala na lietadlo. Pri Gate už vopred chodili dvaja zamestnanci a hľadali ľudí s veľkými ruksakmi, aby si museli dať skontrolovať veľkosť ruksaku a keď tak doplatiť. Tak tam ľudia tlačili ruksaky celou silou do tých skúšacích priehradiek, obliekali na seba 4 tričká a tak… Dosť s tým buzerovali, ale nás našťastie nejak neriešili, možno preto, že sme boli s deťmi.. V Španielsku bola nejaká búrka, kvôli ktorej priletelo lietadlo neskôr a aj my sme tým pádom odlietali s 40 minútovým meškaním. Starí rodičia len tak tak stihli autobus do Bratislavy, kufor sme im vyzdvihli my. Pre nás prišla moja mamina, čakala na parkovisku pri obchode do Fischamende a na letisko prišla, až keď sme boli vonku, aby sme neplatili veľa za parkovanie. Domov sme prišli o 1 v noci a ráno sme rozbití vstávali do roboty a do škôlky. 🙂

Takýchto pekných stromov tam bolo veľa

Nová zábavka do lietadla