Na február sme
sa s Pedrom vybrali na tak trochu spontánny výlet. Ja som si spravila v
Taliansku všetky skúšky v januári a mala som celý február voľný (druhý
semester začína až 3.3., jupí), Pedro kvôli mne dal výpoveď v práci, aby som sa
ten mesiac nenudila. Haha, on tú výpoveď dal kvôli sebe a našiel si novú prácu,
v ktorej začína tiež až 3.3., takže má voľný február. Toľké voľno nemôže ostať
nevyužité, tak hybaj do sveta! Obvolali sme kamarátov v zahraničí, kúpili
letenky a tešili sa na dovolenku.
Malý súhrn na úvod:
- cestovali sme 23 dní
- navštívili sme 6 krajín
- našli sme 45 kešiek
- cestovali sme lietadlom, vlakom, loďou, autobusom a autom
- 3x sme spali u kamarátov, 1x u couchsurfera, 3x vo vlaku, 4x v hosteli
- precestovali sme 6100km
- nachodili sme asi tisíc km (škoda, že sme to nepočítali)
- minuli sme 1700 eur
Streda 5.2.2014
Večer nám išlo
lietadlo z Bratislavy priamo do Osla, kam sme išli pozrieť Fera a Ondra.
Chalani bývajú na akoby intráku, ktorý je pre neštudentov a každý tam má
vlastnú izbu s kúpeľňou (s vykurovanou podlahou!). Fero je super hostiteľ a
staral sa o nás ako o svoje deti :). Keď sme vstali, Fero bol už v práci, na
stole nás čakali raňajky, na okne džúsik a na počítači originálna básnička na
každý deň. Išli sme si popozerať mesto, riadili sme sa najlepšie hodnotenými
keškami, ktoré nás zaviedli k hlavným atrakciám. Najviac sa mi páčila
historická budova parlamentu. Zaujímavá je aj opera, ktorá má naklonenú strechu
a počas pekného dňa sa tade dá vyjsť hore a kochať sa výhľadom na mesto. Nám
vtedy snežilo, tak sa tam nedalo ísť. Ako sme pokračovali v prechádzke,
zastavili nás dvaja chalani, že či sme turisti a či sa nechceme zúčastniť
fotografického projektu. Dali nám jednorazový foťák a dostali sme za úlohu
vyfotiť ho, dať ho do obálky s adresou a hodiť do poštovej schránky. Fotky budú
možno zverejnené v internetovom časopise na tému ako turisti vidia Oslo. Večer
sme išli na tajnú misiu: zaobstarať si jedlo na ďalší deň. Vybrali sme sa trash
dive-ovať do tmavej uličky za nemenovaným obchodom, navnadení hojnými úlovkami,
ktorými sa na nete chválili ostrieľaní diveri. Na veľké sklamanie agent Fero
našiel len kyticu ruží. Ostrieľaní diveri sa síce podelili o fotky s trofejami,
ale miesto činu si nechali pre seba.
 |
| Raňajky u Fera |
V piatok bolo
škaredo, tak sme išli do múzea so starými vikingskými loďami a do múzea Kon
Tiki. To bolo veľmi zaujímavé, opisovalo cesty Thora Heyerdahla, ktorý sa plavil po moriach
a oceánoch na pltiach a tým chcel dokázať možnosť cestovania medzi kontinentmi
ešte pred Kolombom. V MHD sme cestovali zadarmo, aj keď nie naschvál. Fero nám
dal nejaké NOKy, aby sme mali hotovosť, ale mali sme iba 500-vky, čo bolo pre
autobusárov veľa, nechceli nám predať lístok a povedali, že to máme nechať tak.
Večer zorganizoval Fero (svetoznámy pizza-maker) párty, tak sme spoznali
ďalších ľudí a najedli sa dobrej pizze.
Víkend
strávili chalani s nami a bol to parádny víkend. V sobotu sme sa išli sánkovať.
Môže to znieť detinsky alebo oničom, ale bolo to super! Kúpili sme si
24-hodinový lístok na MHD, metrom sme sa vyviezli hore na kopec, tam sme si
požičali každý jedny sánky, spustili sme sa dole, počkali na metro, vyviezli sa
hore a tak ďalej dokola... Trať bola vyslovene pre sánkarov, bola dosť dlhá a
dala sa tam nabrať rýchlosť okolo 35km/hod. Časom sa ale kvalita svahu
zhoršovala, pribúdali bubny a zadky nám nadskakovali jedna radosť. Premrznutí a
premočení sme prišli k Ferovi a na večeru sme si spravili výborný cheesebread.
 |
| Čakáme na metro |
Akčný víkend
pokračoval Brutálnou túrou. Pôvodný plán bol ísť krížom cez jazero, ale keďže
tento rok je všade teplá zima, pri jazere sme to otočili späť. Nemyslite si
však, že jazero bolo hneď sa začiatku a nič sme neprešli. Snehu tam bolo celkom
dosť a jeden úsek sme sa v ňom brodili a razili si vlastnú cestu. Výlet sa
nezaobišiel bez guľovačky a frisbee-závislí chalani si natrénovali layouty do
snehu. Večer sme šli do podniku BLÅ na koncert Frank Znort Quartet - skupina
asi 15 energetických hudobníkov, ktorí nás zabávali v štýle reagge/ska.
 |
| Brutal Hike |
Pondelok 10.2.2014
Letecká
výprava na sever Nórska nás doviedla za polárny kruh do mestečka Bodø so zámerom uvidieť polárnu
žiaru. Prišli sme tam večer, na letisku nás vyzdvihol Torstein, super
couchsurfer u ktorého sme spali jednu noc. Zaviezol nás k sebe domov, v našej
izbe bolo svedomito vyvetrané, okno bolo otvorené asi tri dni... Ale pod
perinami nám bolo dobre. Spolu sme sa navečerali a rozprávali sme sa. Keď sme
zistili, že sa obaja radi hráme s ohňom, išli sme do garáže pre náradie a o
jedenástej večer som točila s poikami a on žongloval s fakľami na ceste pred
domom :). Pokus o jazdu na jednokolke skončil pri vysadnutí na ňu, keď sme sa
niečoho držali. Torstein nás zobral na kopček za domom, odkiaľ bol dobrý výhľad
a menej svetla. Jeden oblak vraj bola slabá polárna žiara, ale poradil nám, aby
sme sa tam išli pozrieť o druhej v noci, že by to malo byť silnejšie. Hrdinsky
sme vstali o druhej, na pyžamo dali bundu a šup ho na kopček. Okrem kopy
oblakov sme nič nevideli, fňuk :(. Na druhý deň nás Torstein zaviezol do mesta
a pred prácou nám ešte spravil okružnú jazdu. Zistili sme, že vybrať sa na
poznávací výlet v zime nie je žiadna výhra, lebo človek nevydrží vonku celý deň
a nemôže si sadnúť len tak na lavičku a oddýchnuť si. Pritom nebola veľká zima,
bolo pár stupňov nad nulou. Bodø nie je veľké mesto, o chvíľu sme ho mali
pozreté aj s múzeom. Našťastie nás Torstein ešte zobral po práci k sebe a
dokonca nás aj pohostil večerou. Na vlakovej stanici sme ešte chvíľu počkali a
nasadli sme na nočný vlak do Trondheimu. Plán bol spať počas cestovania, čím
ušetríme čas (asi osem hodín vo vlaku). Vlak bol pekný, každý vyfasoval deku,
nafukovací vankúšik, klapky na oči a štuple do uší. Lenže obyčajné sedadlo nie
je posteľ..
 |
| Pedro a Torstein žongľujú |
Streda 12.2.2014
Ráno sme
prišli do Trondheimu, na vlakovej stanici sme sa naraňajkovali, umyli si zuby,
do tej zimy sme sa vôbec neponáhľali. Mali sme celý deň na preskúmanie mesta,
ktoré bolo veľmi pekné, plné starých farebných domov. Zaujal nás špeciálny
výťah pre bicykle, aby sa ľudia nemuseli trápiť hore kopčiskom. Funguje iba v
lete, takže sme ho nevideli v akcii. Na obed sme sa išli zohriať na stanicu a
pokračovali sme. Nachodili sme nejaký ten kilometer, našli pár kešiek, večer
sme šli do katedrály. Chceli sme tam ísť ešte doobeda, ale trafili sme akurát
asi jediný deň v roku, kedy robia generálne upratovanie a do 19 je zavreté.
Teta na informáciach nám odporučila vyviezť sa električkou na kopec s pekným
výhľadom. Neviem, či tam teta niekedy bola, ale my sme žiaden výhľad nenašli.
Ďalšiu noc sme opäť strávili vo vlaku, tentokrát do Osla.
 |
| Drevené domy v Trondheime |
Štvrtok 13.2.2014
K Ferovi sme
sa tešili ako domov. Pôvodný plán pozrieť ešte kúsok Osla sme bleskovo vymenili
za teplú sprchu a matrace na zemi a spali sme až do 15. Najedli sme sa,
pobalili a tesne sme stihli vlak na letisko. Let do Helsiniek ubehol rýchlo,
strávili sme ho novou zábavkou na tablete - Slovíčkarením (hra, kde treba nájsť
čo najviac a čo najdlhších slov). Prestavili sme si hodinky o hodinu dopredu,
lebo zvyšok výletu sme strávili v inom časovom pásme. Na letisku boli trochu
zmätky, lebo nás nikto neusmernil a všetci sme vyšli zlým východom - naše
batožiny nás čakali na druhej strane letiska. Našťastie sme ich našli a stihli
sme aj autobus. V Helsinkách sme pôvodne chceli nájsť couchsurfera, ale náhodou
sme sa dozvedeli, že je tam Mišo (Pedrov bývalý spolužiak), ktorý nás prichýlil
na tri noci. Vedeli sme číslo autobusu a zastávku, kde sme mali vystúpiť, tak
sme poprosili šoféra, aby nám dal vedieť, keď tam budeme. Mišo poslal SMS, že
už je na zastávke, o chvíľu bus zastavil na ceste, čo vyzerala ako diaľnica pod
nejakým mostom, to mala byť naša zastávka. Prvotná panika, že sme zle, lebo
Mišo tam nie je pominula, keď sme ho videli prichádzať. Ďalšia misia bola
spojiť sa s Luckou, ktorá za nami prišla na výlet z Tartu. Dali sme jej vedieť
len názov zastávky, ktorú nikto nepoznal a šofér ju proste niekde vyložil. Po
chvíli volania sme ju lokalizovali a prišli pre ňu. Celkovo z toho bola pekná
večerná prechádzka s plnými batohmi na chrbte.
V piatok sme si pozreli mesto, hlavne tri pekné kostoly. Jeden bol
postavený v skale - väčšina stien bola skala a okolo nej dostavaný zvyšok.
Strop bol z 20km dlhého medeného pásu, ktorý vyzeral ako veľká platňa s
priemerom 24m.
V sobotu sme išli aj s Mišom MHD loďou na ostrov Suomenlinna, kde je
bývalá pevnosť. Bol to pekný výlet s akčným koncom - museli sme utekať, aby sme
stihli skoršiu loď. Pre mňa a moje koleno to bol vyčerpávajúci výkon, ale
prežila som. Večery boli pohodové, vrátili sme sa do detských čias, súťažili
sme v Slovíčkarení, hrali sme šarády, osobnosti a dokonca aj meno, mesto,
zviera, vec.
V nedeľu sme skoro vstávali, lebo o 8:30 nám išiel trajekt do Talinu.
Bola to riadne veľká loď, boli na nej kaviarne, reštaurácia, obchod, tanečný
parket a cestu nám oživil kúzelník.
 |
| Kostol v skale |
Nedeľa 16.2.2014
V Taline sme bývali vo veľmi peknom hosteli, mali sme double room len
pre seba a spoločnú kúpeľňu. Privítala nás milá recepčná a zavalila nás kopou
možností na sightseeing. Rozlúčili sme sa s Luckou a išli sme na prehliadku
mesta, ktorá bola zadarmo a na konci sme mohli dať sprievodkyni, koľko sme
uznali za vhodné. Centrum bolo veľmi pekné, plné hradieb a historických budov.
Majú tam aj stredovekú reštauráciu, dokonca dve. Jedna je väčšia a viac nóbl,
my sme boli v tej menšej. Bolo to na prízemí starej radnice, ale vyzeralo to
tam ako v pivnici. Steny a strop boli kamenné, svietilo sa iba sviečkami,
nábytok bol drevený a riady hlinené. Čašníčky boli dobovo oblečené a pýtali si
zaplatiť 'five money'. Dali sme si losiu polievku, klobásku a dobré varené
vínko. V pondelok boli múzeá zavreté, tak sme sa boli prejsť do parku. Škoda,
že pršalo a vrátili sme sa premočení, zvyšok dňa sme ani prstom nepohli.
Utorok bol nabitý, najprv sme išli na prehliadku podzemných tunelov
vybudovaných ako opevnenie. Slúžili ako sklad munície, miesto pre vojakov,
protibombový úkryt pre ľudí, neskôr boli obývané bezdomovcami a teraz je tam
múzeum. Odtiaľ sme sa prešli k moru, kde je Seaplane harbour museum. Videli sme
rôzne loďky, preskúmali sme ponorku a Pedro si zastrieľal na útočiace lietadlá.
Mal najlepšie skóre, čo nie je prekvapivé, keďže tam bol zďaleka najstarší.
Bola tam aj dočasná výstava o Titanicu, kde sme sa dozvedeli zaujímavé informácie,
napríklad že Jack a Rose neboli reálni pasažieri. Večer sme sadli do autobusu
smerom do Tartu, kde nás vyzdvihla Lucka.
 |
| Námorníci |
 |
| Stará radnica v Taline |
Utorok 18.2.2014
Lucka je v Tartu na pol roka na Erasme, tak sme využili jej pohostinnosť
a na tri noci sme sa u nej zložili. Hneď po príchode sme išli na Erasmus akciu
Speed friendling, kde ľudia sedeli v dvoch kruhoch, mali dve-tri minúty na
rozprávanie sa a potom sa kruh posunul o jedno miesto. Z prvého človeka sa
vykľula Slovenka Baška, ďalšie dve boli Luckine spolubývajúce Olga a Sara.
Odtiaľ sme išli vyskúšať drink Sparta (teqiula + rum + absinth), ktorý vraj
treba raz za život vyskúšať. Ohlasy boli rôzne, vraj je to zabiják, chutí to
strašne atď, ale nám to náhodou celkom chutilo.
V stredu sme si pozreli mesto, všetko je tam blízko na pešo. Zaujímavá
je tam stará katedrála, resp. skôr jej zvyšky. Jedna časť je v dobrom stave,
tam je múzeum, ale hlavná loď je bez strechy a ani steny nie sú celé. Išli sme
aj do observatória, kde sme sa pozreli na teleskopy, ale celkovo nás to moc
nezaujalo.
Štvrtok sme zasvätili vede a vzdelávaniu. Išli sme do vedeckého centra,
kde všetko vysvetľujú interaktívnou cestou. Hrali sme sa s vodou, skúmali sme
svoje zmysly, bicyklovali sme po lane. Najviac sa mi páčilo predstavenie
magnetických pilín, ktoré sa hýbali podľa hudby. Cestovali sme vesmírom v
miestnom planetáriu. Pomocou viacerých premietačov sme mali pocit, že sa naozaj
hýbeme, aj keď sme sedeli stále na mieste. Nikam sme sa neponáhľali, všetko sme
si popozerali a zistili sme, že sme tam strávili šesť hodín! Odtiaľ sme išli na
jednu zaujímavú akciu, o ktorej sa Lucka dozvedela zo stránky francúzsej
komunity v Tartu. Jeden chlapík si chcel otvoriť palacinkáreň, tak tam pozval
zadarmo ľudí, aby si to trochu natrénoval a pofotil fotky na stránku. Prvú
polhodinu to bolo divné, nič sa nedialo, ale potom sme dostali palacinky a boli
sme spokojní. Takí najedení sme išli za Luckou na Erasmus Food Festival, kde
každá krajina prichystala svoje tradičné jedlá a všetci chodili od stola k
stolu a skúšali rôzne dobroty.
 |
| Malý Pedro |
Piatok 21.2.2014
Pôvodne sme chceli ísť do Rigy autobusom, ale Lucka, ktorá má prehľad o
všetkom, si všimla oznam, že nejaký chalan ide autom a zháňa ďalších
pasažierov. Tak sme išli autom s Čechom Jakubom. Prvotný dojem z Rigy nebol
zrovna najlepší, ale za to okrem väčšej premávky a ruchu môže hlavne hostel. Za
6€ na noc sme moc veľa neočakávali, ale mohli sme mať aspoň povysávanú izbu.
Vybrali sme si izbu pre viacero ľudí, ale okrem mierneho chrápania a zvoniacich
mobilov sa tam spalo v pohode.
V sobotu sa k nám pridali baby z Tartu, na hosteli sme boli s nimi na
jednej izbe, to už bolo lepšie a mohli sme si izbu aj zamknúť. Išli sme na free
tour po meste. Chlapík bol v pohode, hovoril pekne a zaujímavo, ale strašne nám
liezlo na nervy jeho 'My dear friends', čím začínal asi každú tretiu vetu.
Historické centrum je veľmi pekné, Riga je známa secesnou architektúrou.
Prehliadka skončila v jednom podniku, kde nás ponúkli typickým alkoholom z
Rigy, Black balsam. Bola to nejaká čierna vodka, pri mne sediaci Čech to
popísal ako 'také kapky proti kašli'. Riga je tento rok hlavným mestom kultúry,
tak sme išli aspoň do cirkusu. Predstavenie bolo fajn, artisti boli šikovní,
len tanečnice na vyplnenie času toho veľa nepredviedli... Moc sme sa nepotešili
keď prišli na rad zvieratká. Nie, že by neboli šikovné, ale radšej by sme ich
videli v prírode ako v cirkuse. Večer sme sa stretli s Baibou, Pedrovou
kamarátkou z Erasmu vo Francúzsku. Zobrala nás najesť sa a potom na pivko, tak
sme skúsili nejaké lotyšské.
V nedeľu mali baby iný program, tak sme po meste chodili len my dvaja.
Počasie bolo veľmi pekné, tak sme ešte všetko pofotili a išli sme výťahom na
vežu kostola, odkiaľ bol fajn výhľad. Múzeá nás moc nelákali, ale čo by sme
nespravili pre kešku. Bolo to múzeum vojny od čias stredovekých až po
súčasnosť. Ku keške sme sa mali dostať podľa popisu trasy, ktorá nás doviedla
do miestnosti so zákopmi a s ostnantými drôtmi. Keška bola vo veľkej zelenej
vojenskej krabici, plná lotyšských vlajočiek. Bolo to celé vtipné, rozmýšľali
sme, či ísť k tej krabici aj keď je tam teta sprievodkyňa, ale zjavne bola o
keške informovaná.
Plán na pondelok bol ísť sa pozrieť na trh a o 12 sadnúť na autobus do
Kaunasu. Po ceste na trh sme sa rozhodli, že radšej najprv kúpime lístok na ten
bus. A dobre sme spravili, lebo o 12 žiaden nešiel. Boli tam nejaké neskoršie a
jeden o 11, pri ktorom sa ale prestupuje vo Vilniuse (to bola naša ďalšia
destinácia). Tak sme zmenili plán, vyškrtli Kaunas a kúpili sme lístky do
Vilniusu.
 |
| Riga |
Pondelok 24.2.2014
Do Vilniusu sme prišli poobede a celkom sme sa prešli, lebo sme po ceste
zmenili hostel, kam sme chceli ísť. Najprv sme sa vybrali k takému, čo mal
napísané, že je 0,2km od centra. Nevedeli sme ho presne nájsť, tak sme išli do
nákupného centra na wifi a zistili sme, že ten hostel vôbec nie je tak blízko
historického centra, ako by mohol byť a vybrali sme si iný. Po krátkej pauze na
hosteli sme si išli pozrieť večerné mesto, ktoré je veľmi pekné a je tam plno
kostolov (vraj bolo na úrovni, aby každý bohatý mešťan mal svoj vlastný).
Hostel bol útulný, boli sme v izbe s ďalšími troma ľuďmi, ktorí boli v pohode.
V utorok sme išli na výlet do dediny Trakai, ktorá je obklopená jazerami
a na jednom ostrove je hrad. Bolo tam veľmi pekne, počasie bolo až výnimočne
dobré (konečne sa na nás slnko usmialo). Na hrad sa dalo ísť cez most alebo
krížom po zamrznutom jazere. Ja som tomu ľadu neverila, ale keď sme videli, ako
sa niekto vybral po jazere a prežil to bez ujmy na zdraví, skúsili sme to aj
my. Späť vo Vilniuse sme si pozreli mesto počas dňa, pofotili všetky pekné
budovy a išli sa zohriať do hostela. Mali sme si iba oddýchnuť a potom ísť hore
na kopec s vežou starého hradu. Zmorení životom sme ale zaspali a zobudili sme
sa až o ôsmej, tak ja som už nikam nešla. Pedro si to vybehol na kopec, ešte
našiel nejakú kešku a zaobstaral nám jedlo na raňajky.
 |
| Hrad v Trakai |
V stredu sme vstali o ôsmej, čo je na naše pomery dosť skoro, aby sme sa
pobalili a mohli ísť do KGB múzea. To sa nachádza v budove reálne využívanej
KGB. Bolo tam dosť veľa textu na čítanie, čo nás až tak nebavilo. Najlepšie čo
sa zážitku týka bolo väzenie v suteréne, aj keď zážitok nebol najpozitívnejší
(ako vraví Barabáš: 'Zážitok nemusí byť pozitívny, hlavne že je intenzívny').
Videli sme cely, kde držali väzňov, niektoré boli také malé, že si tam ledva
mohli sadnúť. Dosť strašidelná bola zvukotesná miestnosť s vystlanými mäkkými
stenami a zavesenou kazajkou, ktorú asi používali na mučenie, aby nebolo počuť
výkriky. Ďalšia 'vtipná' miestnosť bola akoby veľká vaňa alebo priekopa plná
vody, v strede bol vyvýšený stupienok, ktorý bol jediným suchým miestom. Na
tomto väzni museli balansovať, čo nebolo ľahké a aj tak skončili v studenej
vode. Mali tam aj dvorček na vychádzky a miestnosť na popravy, kde strieľali ľudí
ako na bežiacom páse. Veselšie nám bolo na prehliadke mesta, kde sme boli iba
štyria + sprievodkyňa. Povedala nám pár zaujímavých vecí z histórie, žiadne
dlhé dejiny a išli sme aj do ďalšej republiky - Užupis. Je to bohémska
republika oficiálne uznaná Vilniusom, majú vlastnú vlajku, hymnu, veľmi vtipnú
ústavu a dokonca aj dvanásť-člennú armádu. Deň nezávislosti oslavujú 1.
apríla. Je to polostrov vo Vilniuse, kde sa zhromažďujú umelci a na uliciach
vidno veľa kusov umenia. Z prehliadky sme odišli trošku skôr, aby sme si
zobrali veci z hostela a stihli v pohode prísť na autobusovú stanicu. Autobus
smer Varšava bol moderný a super vybavený, s toaletou, wifi a dotykovou
obrazovkou pre každého, kde sme mohli pozerať filmy, počúvať hudbu alebo sa
hrať hry.
 |
| Republika Užupis - Za riekou |
Streda 26.2.2014
Do Varšavy sme prišli o 22:30 miestneho času, takže cestovanie nám
trvalo o hodinu dlhšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Po ceste na hostel
nás očaril Palác vedy a kultúry postavený za sovietskych čias ako dar od
Stalina. Je to obrovská budova, najvyššia v Poľsku a sídlia tam kiná, múzeá,
knižnice, divadlá a veľa firiem. Hostel sme našli bez problémov a hneď sme išli
spať.
Vo štvrtok sme išli najprv na stanicu kúpiť lístky na vlak domov. Cesta
z Varšavy do Bratislavy bola asi najdrahšia zo všetkých. Trochu sme sa museli
ponáhľať, aby sme stihli free tour v centre mesta. Je to super, že skoro v
každom meste sme našli a využili túto príležitosť. Sprievodca mal dobrú
angličtinu a porozprával nám zaujímavé príbehy z histórie mesta. Historické
centrum Varšavy bolo celé zničené počas povstania v 1944, ale celé ho znovu
postavili podľa fotiek a obrazov tak, ako vyzeralo predtým. Videli sme aj
zvyšky starého opevnenia, pekné domy a kostoly. V Poľsku akurát oslavovali
Mastný štvrtok - posledný štvrtok pred pôstom, kedy všetci jedia šišky a
sprievodca nám každému jednu ponúkol. Išli sme sa naobedovať do podniku v
centre mesta a boli sme zaskočení, keď nám čašník povedal, že sa nedá platiť
kartou. Nemali sme žiadne zlote ani dosť eur, tak sme museli ísť vybrať z
bankomatu. Ešte sme sa pomotali po meste a išli pre pár kešiek. Ja som chodila
ako mátoha, všetky sily ma opustili po troch týždňoch chodenia... O 20:20 nám
išiel vlak do Bratislavy, v kupé sme boli len my a Poľka Aňa, ktorá študuje spev.
Počula nás rozprávať sa a spýtala sa, či sme z Čiech - potrebovala pomôcť s
českými pesničkami, tak sme jej ich prečítali a ona si zapísala výslovnosť. O
polnoci Aňa vystúpila a my sme sa rozvalili cez tri sedadlá a zdriemli si.
Vždy, keď sa mi konečne podarilo zaspať, nás zobudil buď nový sprievodca alebo
policajti na hraniciach. O 5:40 sme konečne prišli do Bratislavy, dopravili sa
domov a rovno som išla spať. Mám dva dni na opratie všetkých vecí a pobalenie
sa do Bologne.
 |
| Symbol Varšavy |
Povedali sme si, že by bolo pekné naučiť sa nejaké slovíčko alebo vetu v jazyku každej navštívenej krajiny a vyhralo to "Na zdravie", ako veľmi užitočné slovné spojenie :). Pripájam zoznam všetkých štátov aj s mestami, kde sme boli a Na zdravie v danom jazyku.
Nórsko - Oslo, Bodø, Trondheim
- Skål
Fínsko - Helsinki
- Kippis
Estónsko - Tallinn, Tartu
- Terviseks
Lotyšsko - Riga
- Priekā
Litva - Vilnius, Trakai
- I sveikata
Poľsko - Varšava
- Na zdrowie
 |
| Všetky suveníry |
