Na praxi v Anglicku

Aby som Pedra neomrzela, rozhodla som sa opustiť ho na tri mesiace a ísť do sveta, konkrétne do Anglicka. Konkrétnejšie do Maidenheadu, kde býva moja teta Zuzka a malý bratranec Oscar (je to 67-tisícové mesto plné typických anglických domov v radovej zástavbe, s garážou a záhradkou za domom).

Grilovačka na záhradke

Plán bol jasný: mám kde bývať, stačí nájsť lekáreň, ktorá ma zoberie na prax na 3 mesiace. Znie to jednoducho, ale také ľahké to nebolo... Začala som na tom pracovať už v októbri minulého roka, pohľadala som na internete všetky lekárne na bicyklovú vzdialenosť od domu a poslala som im mail so životopisom. Ozvalo sa mi až... nula lekární! To ma neodradilo, v januári som si poctivo spravila skúšky čo najskôr a poď ho do Anglicka. Pomôcť mi prišla spolužiačka Naty a osobne som obehala 13 lekární. V niektorých mi rovno povedali, že nehľadajú študentov, alebo že také niečo riešia neskôr, v iných, že posunú môj životopis manažérovi a ozvú sa mi. No jasné.. Z trinástich lekární ma zobrali iba do jednej, aj to asi preto, že tam už sedem rokov pracuje jedna Slovenka. Jedna lekáreň mi však bohate stačila a našťastie to bola tá najbližšie k domu (10min pešo). Poposielali a popodpisovali sme všetky potrebné dokumenty (bolo ich viac než dosť), kúpila som letenku a 25.7. som prišla na miesto činu. V lekárni prax nemám platenú (ani na Slovensku), ale dostala som Erasmus grant, tak aspoň niečo.

Poctivo hľadáme lekáreň :)

Prišla som týždeň pred začiatkom praxe, aby som sa mohla starať o Oscara, ktorý mal školské prázdniny. Na pomoc som zobrala Pedra (vlastne sa chcel uistiť, že som naozaj odišla.. :P ) a na týždeň sme si vyskúšali, aké to je, starať sa o 5-ročné dieťa. Bolo to unavujúce pre nás aj pre neho :D. Chceli sme ísť popozerať čo najviac zaujímavých miest, no zároveň sme nemohli chodiť celý deň a museli sme trochu upraviť program. Boli sme pozrieť Oxford, Windsor, Warwick Castle a niekoľko miestnych ihrísk. Pre Oscara bola najzaujímavejšia asi cesta vlakom tam a späť :D. Keď sa ho doma spýtali, čo sme robili, odpoveď bola: walking, walking, walking, walking, walking and walking... My sme jeho zničili fyzicky, on nás psychicky, pýtaním sa na všetky bežné veci, ktoré uvidel a častým vypytovaním sa, kedy pôjdeme na vlak domov. Spoločnú záľubu sme našli v hľadaní pokladov (kešiek), ‘prekvapivo‘ našiel väčšinu Oscar a bol z nich celý vytešený. Bola to pre nás iná dovolenka, na akú sme zvyknutí, ale aj to bolo fajn.

V Oxforde

Oscar - hľadač pokladov

V pondelok 3.8. Pedro odišiel ranným letom a mňa čakal prvý deň v lekárni. Bola som nervózna a zvedavá, ako to tam bude fungovať, či im budem rozumieť a či to budem zvládať. Všetci boli od začiatku veľmi milí a po hodine som mala pocit, že sme starí kamaráti :). Také pozitívne to však nebolo s fungovaním lekárne. Zistila som, že celý ich zdravotný systém a teda aj chod lekárne je úplne iný, ako ten na Slovensku a páči sa mi menej, ako ten náš. Za necelý mesiac, čo tam som, som si na tie zmeny zvykla, ovládam bežné každodenné úlohy, ale aj tak sa teším na moju lekáreň doma.

Lekáreň vpredu

Pár hlavných rozdielov medzi Slovenskom a Anglickom:

→ ich lekárne sú veľmi maličké. Z hlavnej miestnosti, kde sa predávajú voľnopredajné lieky, výživové doplnky a kozmetika sa prechádza dozadu, kde sú na poličkách poukladané lieky. Táto časť je relatívne malá a celá lekáreň tu za rohom končí. Pre potreby zamestnancov je tam umývadlo, mikrovlnka, konvica a hriankovač, chladnička je spoločná pre jedlo aj pre lieky. Žiadna kuchynka so stolom, kde by sa dalo najesť, ako stolička poslúži stolček (normálne používaný, keď treba dočiahnuť na vyššiu poličku). Mohla by som chodiť na obed kľudne domov, ale to by sa mi už nechcelo vrátiť sa späť :D.

Vzadu v lekárni

→ majú veľa zamestnancov na taký malý priestor. Je pravda, že momentálne majú jednu pani navyše a sú letné prázdniny (= menej zákazníkov a práce), ale fakt sa tam občas zrážame a niekedy nie je čo robiť (vtedy sa snažím učiť sa trošku).

→ nemajú žiadne laboratórium. Povedali mi, že po jednom incidente so zle namiešaným liekom sa v Anglicku lieky v lekárni nepripravujú. Jediné, čo sa tu robí, je riedenie antibiotických sirupov (uchovávajú sa ako prášok a v čase potreby sa pridá voda). Doma sme ich riedili destilovanou vodou v digestore, tu iba prilejú vodu z vodovodu...

→ stačí, ak je v lekárni iba jeden farmaceut. Ostatní nikdy nechodili na farmaceutickú fakultu alebo odbornú strednú školu, iba si spravili online kurz. Základný kurz trvá asi 2 roky a bude z vás Dispenser, potom sa dá postúpiť ešte o nejaký ten level, tiež pomocou kurzov, napr. na Technician. Oni lieky pripravia a farmaceut ich podľa receptu skontroluje a odovzdá pacientovi. Takže sa tam cítim celkom vzdelane :D (aj keď toho ešte moc neviem) a trochu urazene, že oni môžu pracovať v lekárni aj bez 5-ročného trápenia sa na škole.

Každá krabička má nálepku s menom a dávkovaním

→ lekáreň má priradených určitých doktorov, od ktorých im chodia recepty. Toto môže byť trochu špecifické, lebo oni sú v budove minipolikliniky, ale väčšinou daný pacient chodí stále do tej istej lekárne, hlavne ak berie určité lieky dlhodobo. Pacient môže ísť aj inam, napríklad ak daný liek nemajú a on ho potrebuje ešte v ten deň.

Recept z prednej strany

→ chronickí pacienti (každý mesiac dostanú tie isté lieky) si môžu lieky objednať cez internet, telefonicky alebo osobne v lekárni. Objednávky sa posunú lekárovi, ten pripraví a podpíše recepty, sekretárka donesie kopu receptov do lekárne, technici si nahodia meno pacienta do počítača, vyberú lieky podľa receptu (vidia históriu predtým vydávaných liekov) a ku každej krabičke lieku sa vytlačí nálepka s názvom lieku, počtom tabliet/ kapsúl/ gramov maste..., s dávkovaním a menom pacienta. Do košíčkov sa pripravia dané lieky, onálepkujú sa, farmaceut ich skorntroluje a lieky sa zabalia do papierových sáčkov s menom navrchu a dajú sa do poličiek podľa priezviska. Cca 2 dni po objednaní príde pacient, povie, že prišiel pre lieky na meno XY, nájdeme sáčok v poličke a vydáme ho pacientovi (žiadna kontrola, či je to naozaj on alebo také niečo, žiadne kartičky poistenca).

V počítači sa podľa receptu vyberú lieky, vidno históriu liekov

→ systém platenia za lieky je úplne iný. Lieky sú zadarmo pre deti a študentov do 19 rokov, pre ľudí nad 60 rokov, pre ľudí so zdravotným postihnutím ako diabetes, astma a ďalšie iné choroby, pre tehotné mamičky, pre ľudí na sociálnych dávkach (tým sa musí v Anglicku žiť celkom dobre) a zadarmo je aj antikoncepcia. Tí, čo musia platiť, platia £8,20 za každú položku (jeden druh lieku, môže to byť 1 alebo 5 krabičiek).

Recept zozadu - ak pacient neplatí, začiarkne jedno z políčok

→ keďže mnoho ľudí za lieky nemusí platiť, stane sa, že ich majú predpísaných viac balení, ako potrebujú a niekedy si ich neprídu vyzdvihnúť. Preto sa raz za čas kontrolujú poličky so sáčkami a tie, čo sú tam dlhšie ako 3 mesiace sa vyberú. Lekáreň môže použiť tieto lieky pre iných pacientov, plus na niektorých ešte zarobí. Ak mali byť pre neplatiaceho pacienta, lekáreň daný recept pošle do poisťovne, ako keby si pacient pre ne prišiel a lieky im budú preplatené..

Lieky v sáčkoch pripravené na vyzdvihnutie

→ bežný recept je platný pol roka, aj ten s antibiotikami (čo nechápem, lebo ak som chorá, tak asi si tie lieky chcem vybrať čo najskôr..) - u nás platí recept 7 dní, s antibiotikami 3 dni. Obmedzenú platnosť na 'iba' 28 dní majú recepty s CD - Controlled Drugs, také čo sú u nás na špeciálnych receptoch s modrým pruhom a platia 5 dní. Pri nich treba, tak ako u nás, viesť písomný záznam o akomkoľvek pohybe lieku.

→ pre starých pacientov pripravujú lieky do jednorázových plastových krabičiek/dávkovačov, kde majú lieky pripravené na každý deň, na ráno, obed, poobedie a večer. Niektoré lekárne majú na starosti domovy dôchodcov, kam pripravujú tieto balenia. Mojej lekárni dal jeden domov dôchodcov akurát tento mesiac výpoveď (po mnohých rokoch) a prešiel k inej lekárni. Bola to pre nich veľká finančná strata, lebo pre jeden domov robili veľa receptov..

Dávkovač na lieky - štyri týždňové balíky

→ dress code v lekárni je smart casual, takže pekné oblečenie do práce. Žiadne uniformy, alebo biele nohavice s bielym tričkom, žiadne biele plášte. Na jednej strane je fajn, že sa môžem obliekať pekne a nie som každý deň v tom istom, na druhej strane to biele oblečenie mi príde profesionálnejšie, resp. mám pocit, že človek viac patrí medzi zdravotníckych pracovníkov.

→ v lekárni nepracuje ani jeden Angličan :D (hlavne, že som sa sem prišla zlepšiť v angličtine). Manažérom a farmaceutom je Umesh z Kene, farmáciu študoval v Anglicku, takže hovorí dobre, ale prízvuk nemá zrovna britský. Slovenka Zuzana pracuje ako technician už 7 rokov, ale výslovnosť má ako začiatočník. Lotyška Liga pracuje ako dispenser a jej angličtina je celkom dobrá. Potom sú tam dve Indky - Falgony a Raji, tie majú tiež svoj vlastný prízvuk a na záver exotická Laura z Majalzie, ktorá pracuje vpredu za pultom s OTC (Over The Counter - voľnopredajné lieky) a angličtinu nemá zrovna excelentnú. Aspoň môžem povedať, že som spoznala viacero nových kultúr a nemám problém pracovať v medzinárodnom kolektíve :).

S kolegami

Cyprus (Κύπρος / Kıbrıs)

Sobota 28.3.2015 – cesta na Cyprus

Už sme asi známi tým, že využívame kamarátov rozlezených po svete a tak tomu bolo aj tentokrát. Sesternica Ivanka išla na jeden semester na Erasmus na Cyprus a bola taká dobrá, že nás u seba nechala nocovať vyše týždňa (chcem sa poďakovať nie len Ivanke, ale aj jej spolubývajúcim). Vyštartovali sme v sobotu večer a bola to veľmi dlhá a náročná cesta. Leteli sme o 20:15 z Viedne do Kyjeva, tam sme čakali cez noc 9 hodín na let na Cyprus. Trochu sme sa potúlali okolo letiska a našli dve kešky. Zvažovai sme ísť aj do Kyjeva, ale bolo hnusné počasie a v noci by sme toho moc nevideli. Vnútri letiska boli dobré sedačky na spanie, ale bola tam zima a aj tú chvíľu, čo sme spali, sme boli dolámaní. V lietadle sme si pospali tri hodinky, na Cypre nás privítalo teplé slnečné počasie. Pristáli sme v meste Larnaca a išli sme busom do hlavného mesta Nicosia. Na byte sme sa najedli, oddýchli si a išli sme sa prejsť po okolí - nájsť kešky, kúpiť pečivo a tak :).

Autom sme prešli 800 km na južnej strane a 720 km na severnej strane, pešo o niečo menej. Našli sme 31 kešiek na Cypre + 2 na Ukraine. V rámci honu na štatistiky sme zdolali najvyšší vrch ďalšieho štátu, Mount Olympus.

Čo sme prešli na Cypre

Pondelok 30.3.2015 – Nicosia

Deň sme začali návštevou požičovne áut, lebo ráno sme dostali mail, že v požičovni, odkiaľ sme chceli auto pôvodne požičať, už nemajú voľné autá. Tak sme išli ku konkurencii a dohodli si požičanie auta od utorka do štvrtka. Do konca marca boli mimosezónne ceny, od 1.4. boli autá skoro 2x drahšie. Vtipné bolo, že keď sme si požičali auto od 31.3., mali sme lacnejšiu cenu aj za aprílové dni. Keď sme všetko vybavili, išli sme do starého mesta. To je tvorené hradbami v tvare 11cípej hviezdy a v strede je hranica medzi južnou (Cyperská republika) a severnou (Turecká republika severného Cypru) časťou ostrova, dá sa bez problémov prechádzať. V tureckej časti boli asi dva-tri kostoly prerobené na mešity, do jednej sa dalo ísť. Pri vchode sme sa museli vyzuť, čo nevadilo, lebo vnútri bol veľmi príjemný mäkký koberec. Budovy všeobecne neboli veľmi zaujímavé, všetky väčšinou staré, niektoré tak prímorsky vyzerajúce. Mali tam dosť chaos s chodníkmi a prechodmi pre chodcov. Občas je chodník normálny, vyvýšený, ale aj tak treba na chvíľu ísť na cestu, lebo je cez celý chodník strom, zaparkované auto alebo iná prekážka. Často je chodník len časť cesty označená čiarou. Na prechodoch asi na 50% nie sú semafóry pre chodcov a ak sú, na 50% nefungujú. Vraj je to preto, že peši tu moc nechodia. Vďaka keške sme našli jednu vysokú budovu, kde sa dalo z vrchu pozerať mesto, aj keď hranicu nebolo vidno. Večer sme zistili, že sme si spálili krky, lebo cez deň svietilo slnko, ale fúkalo, tak sme si to nevšimli.

Kúpele v Nicosii

Naše prvé autíčko (volant na opačnej strane)

Utorok 31.3.2015 – Lefkara, Limassol a Slováci

Na Cypre sa jazdí na ľavej strane, tak sme si požičali auto s automatickou prevodovkou, aby bolo menej vecí na sústredenie sa. Chvíľku Pedrovi trvalo zvyknúť si, najviac robilo problém, že smerovky sa dávali páčkou na pravej strane, takže často namiesto toho pustil stierače. Vo dvojici sme ale všetko pekne zvládli a odnavigovala som nás na prvú zastávku – dedinka Lefkara. Zastavili sme sa tu kvôli keške, ale stálo to za to. Všade boli krásne kamenné domčeky, výhľad na údolie a dokonca sme stretli Slovákov, ktorí nás pozvali do kaviarne a zavolali nás k sebe na večeru :). Pozreli sme si Limassol a pár miest v okolí a išli sme k chlapíkovi, čo vlastní cestovnú kanceláriu a polovicu roka trávi na Cypre už 15 rokov. Spravil výbornú hostinu, pita chlieb s hummusom, grilovaný tunajší syr halloumi, tunajšie klobásky s koriandrom, k tomu vínko a ako dezert vlašský orech (nedozretý, aj so škrupinou a tou zelenou šupkou) naložený v sirupe zo svätojánskeho chleba (struky zo stromu) – bolo to strašne sladké, ale dobré a vtipné, že sme jedli celý orech. Takýto super večer sme teda nečakali. Do Nicosie sme sa vrátili o 23:30, najazdili sme 230km.

Kamenná Lefkara

Streda 1.4.2015 – Pafos

Dnes sme cestovali aj s Ivankou, ktorá predtým mala ešte školské povinnosti. Išli sme na trojhodinovú 11km túru s peknými výhľadmi na kopce a na more, popri tom sme našli aj 10 kešiek a videli sme stádo vtipných kozičiek. Dokonca sme sa aj kúpali v mori. Vonku pofukovalo, takže sa nám až tak nechcelo do tej studenej vody, ale premohli sme sa a s piskotom sme sa s Ivankou rozbehli do vĺn – tie boli dosť veľké, jedna ma poriadne spláchla :). Potom sme išli pozrieť mesto Pafos, majú tam promenádu pri mori, maják, starý hrad a tak. Po ceste domov (už po tme) sme sa zastavili na dve zaujímavé kešky. Jedna bola v obrovskej starej nádrži na vodu – padnutej nabok a prázdnej, ktorá bola v strede poľa. Samozrejme, že keď sme išli k nej, nevedeli sme, kade je najlepšia cesta, tak sme si zvolili ísť cez meter vysokú orosenú trávu. Cesta späť už bola pekne po lúčke :). Druhá keška bola ešte zvláštnejšia, prišli sme na lúku, kde bolo 40 vaní (áno, vaní, takých, ako máme doma v kúpeľni) plných vody, ktoré asi slúžili ako napájadlá pre zvieratká. Keška bola prefíkane schovaná v kohútiku na vodu, ale po chvíli trápenia sa sme ju našli. Zničení a s mokrými nohami sme prišli na byt o jednej v noci.

Výhľad z túry

Krásne tyrkysové more

Všade samé vane!

Štvrtok 2.4.2015 – Olymp, Troodos

Hlavným bodom dňa bol najvyšší vrch Cypru – Mount Olympus (1,952m). Necelých sto mestrov pod vrchol sa dalo ísť autom, takže žiadna veľká turistika. Turistický sprievodca sľuboval výhľady až na pobrežie, ale asi nie v takom zlom počasí ako sme mali my. Bola hmla, zima a fúkalo, takže sme len vyšli na vrchol, našli kešku, spravili si fotku na lanovke a išli späť do auta. Potom sme sa zastavili v niekoľkých malých dedinkách, pozrieť kostoly a iné pamiatky, z ktorých je veľa zapísaných v Unesco. Do Nicosie sme sa vrátili pomerne skoro, spravili sme veľký nákup, keďže sme mali poslednýkrát auto na južnej strane, vrátili sme auto do požičovne a spravili si na večeru zemiakové placky.

Mount Olympus

Melieme

Piatok 3.4.2015 – Girne

V piatok začalo skúmanie tureckej časti ostrova. Požičaným autom sa nedá prechádzať cez hranice, takže sme mali nové auto z novej požičovne. Veľkou nevýhodou bolo, že sme sa nemohli odviezť až pred dom a teda sme každý deň museli ísť skoro pol hoďku pešo k autu. Turecká časť je trochu menej sympatická, je tu veľa vojenských miest a zakázaných oblastí. Na celom ostrove je pri cestách veľa upozornení na radary a aj dosť kamier. Obišli sme hory cez západ a išli sme po pobreží do mesta Girne. V hrade sme strávili asi hodinu, pozreli sme si ešte pár pamiatok, išli sme na pláž, kde sa v lete liahnu malé korytnačky, ale teraz sme nevideli ani jednu :). Cez deň bolo dosť teplo, chodili sme v kraťasoch, aj nad kúpaním sme uvažovali, len najprv nebolo kde a potom už bolo zima.

Zakázaná oblasť

Pamätný cintorín

Sobota 4.4.2015 – Severovýchodný cíp Cypru

Na konci severovýchodného polostrova Karpaz je národný park, kde mali byť krásne pláže, korytnačky a divé somáriky, tak sme ich išli hľadať. Výhľady z auta na okolitú prírodu boli naozaj pekné, len tie somáriky nikde. Našli sme si aj pláž na okúpanie sa, more bolo krásne tyrkysové, len keby tak nefúkalo. Voda bola ľadová, ale po chvíli plávania sa na to dalo zvyknúť. Odviezli sme sa ďalej k veľkej pieskovej pláži s jemne ružovým pieskom – veľmi pekné miesto, v lete tu musí byť plno ľudí. Boli sme sklamaní, že sme stále nevideli žiadnych somárikov a chceli sme to už otočiť, ale povedali sme si, že ideme ešte pozrieť ďalej jeden kláštor. A stretli sme po ceste aj somárikov :). Na túto situáciu sme boli pripravení a mali sme nakrájané jabĺčka, tak sme ich nakŕmili, pozreli kláštor a vydali sa na cestu späť.

Kúpali sme sa :)

Láska na prvý pohľad

Nedeľa 5.4.2015 a podnelok 6.4.2015 – Famagusta

Ja som sa v nedeľu zobudila so strašným bruchabôľom, ktorý neprestával, tak som ostala na byte v posteli a na výlet išli iba Pedro a Ivanka, ktorá večer potom odlietala na dovolenku na Krétu. Takže Pedro si to zopakoval celé ešte raz v pondelok so mnou. Mesto Famagusta je známe tým, že jedna časť je „ghost town“ – v roku 1974 mesto napadli Turkovia, obyvatelia mesta utiekli pred tankami a vojakmi, ale nečakali, že sa už nikdy nebudú môcť vrátiť do svojich domov. Dodnes je celá oblasť Varosha oplotená a strážená vojakmi. Okrem toho má Famagusta stredoveké hradby okolo historického mesta, po ktorých sa dá poprechádzať a tu sme si splnili ďalší bod výletu – videli sme voľne žijúce agamky! Len tak sa vyhrievali na slniečku alebo niekam liezli po stene (naozaj rýchlo, nie ako tá naša domáca). V meste je pár starých kostolov, dobrá zmrzlina a niekoľko suvenírových obchodov. Po ceste do Nicosie sme išli ešte na nákup a musela som dupnúť na plyn, aby sme sa stihli vrátiť do 17, kedy zatvárali požičovňu. Na byte sme sa pobalili, prichystali si chlebíky na cestu a na tri hodinky sme si zdriemli. O druhej ráno sme hodili ruksaky na chrbty a pešo sme išli asi 45min k autobusu na letisko. Cesta bola bezproblémová, v Kyjeve sme čakali hodinku a o 10:20 sme pristáli vo Viedni. Nasledoval beh na dlhú trať, aby sme stihli bus o 10:30, našťastie naberal veľa cestujúcich a stihli sme to :). Obávali sme sa sibírskeho počasia v Bratislave, ale nebolo to také zlé, zlý bol akurát pvý deň v škole/v práci.

Zrúcanina kostola

Hranica na pláži

Varosha

Všetky cesty vedú do Ríma

Po návrate zo Španielska sme boli doma tri týždne a už sme to nevydržali, museli sme znova niekam utiecť! Ale nie, tento krásny víkend v Ríme som dostala od Pedra ako darček k nášmu piatemu výročiu :). Takýto romantický darček som sa ani nesnažila prekonať, iba som mu upiekla špeciálne žemličky, ktoré sme si potom dali na raňajky.

Odchádzali sme v piatok 6.3.2015 večer z Viedne, na letisko sme prišli skôr, tak sme mali čas nájsť ešte dve kešky. Cesta bola bez problémov, autobus z letiska zastavil na stanici Termini, 150m od nášho ubytka. Nebol to klasický hostel, ale byt so štyrmi samostatnými izbami, kúpeľňou a kuchyňou. Starajú sa oň dvaja bratia, ktorí tam nebývajú, jeden z nich nás prišiel ubytovať. Izba fajn, veľká posteľ, skriňa a tretia posteľ ako úložný priestor. Keď sme na internete čítali recenzie, ľudia si chválili raňajky, ktoré boli v bare na konci ulice (dostali sme lístok na každý deň). Ako sme tam v sobotu ráno išli, zo srandy som povedala: len aby to nebola káva s croissantom. Pedro že nie, mali by to byť dobré raňajky, tam toho bude viac. Vyhrala som ja :).

Naše ubytko

V sobotu sme išli na 9:30 na tour po meste. Nakoniec z toho bola súkromná tour, okrem nás nikto neprišiel. Chlapík nás za 1,5 hod povodil po pár pamiatkach, zďaleka nie všetko z Ríma. Rozprával dosť zaujímavo, aj keď sme nakoniec usúdili, že toho mohol povedať viac, hlavne z histórie. Videli sme Fontanu di Trevi (bez vody a s lešením, lebo ju rekonštruujú), Pantheon, Piazza Navona, Castel Sant´Angelo. Zaujímavý bol kostol S. Ignazio di Loyola. Mnísi zo susedného kláštora boli proti postaveniu tohoto kostola, lebo jeho kupola by im zaclonila všetko denné svetlo, ktoré potrebovali v pisárni. Architekt preto vymyslel kompromis a postavil kostol bez kupoly, ktorú iba nakreslil na plochý strop. Keď sme vošli do kostola, kupola vyzerala ako ozajstná, ale keď sme prešli k oltáru a mali sme iný uhol pohľadu, bola celá nakrivo. Okrem kupoly bola ďalším dielom 3D vyzerajúca veľká maľba stropu.

S. Ignazio di Loyola

Tour skončila neďaleko Vatikánu, na obed sme si dali pizzu a išli pozrieť Námestie sv. Petra. Už z diaľky sme na námestí videli veľký dav a keď sme tam prišli, zistili sme, že pápež zrejme práve skončil omšu, len si podával s ľuďmi ruku, kýval a odišiel v papamobile. Naživo sme ho žiaľ nevideli, len na veľkých televíznych obrazovkách. Potom sme sa túlali po meste, videli kúsok vatikánskej železnice (najkratší štátny železničný systém, s iba jednou stanicou), našli pár kešiek, išli sme na kopec Gianicolo s výhľadom na mesto a pomaly na ubytko. Počasie bolo fajn, celý deň modrá obloha, na slnku asi 15 stupňov. Škoda, že takmer stále fúkalo a museli sme mať aj zimné čapice.

Výhľad na baziliku Sv. Petra z kopca Gianicolo

Aby sme sa nenudili, rozhodli sme sa ísť si v nedeľu pozrieť východ slnka. Skoré vstávanie o 5:30 sa nám podarilo, išli sme na kopček Pincio, asi 2km od ubytka. Východ o cca 6:30 sme stihli v pohode, pri pohľade na zobúdzajúci sa Rím sme sa naraňajkovali. Trochu sme sa potom prešli po meste, okolo Piazza del Popolo a Piazza di Spagna. V našom bare sme si dali croissant a išli sme späť na ubytko oddýchnuť si po troch hodinách vonku. Hodinku sme si pospali, spravili si obed a išli sme pozrieť Colosseo. Poprechádzali sme sa po okolí, bolo fakt teplo, dali sme si výbornú zmrzlinu a neskôr na večeru pizzu (z ktorej mi bolo dosť zle). Na ubytko sme už klasicky prišli zmorení, ledva som sa prezliekla do pyžama a už som spala.

Výhľad na ranný Rím

Colosseo

V pondelok sme odlietali o 18:45, tak sme ešte išli do Vatikánu. Bazilika sv. Petra je zadarmo, len si treba vystáť poriadny rad. Na radu jednej kamarátky sme si čakanie skrátili asi o hodinu, keď sme sa prihovorili jednej skupinke vpredu, či by sme sa k nim nemohli pridať, že nemáme čas stáť tu celý deň a oni nás pustili. Je to najväčší kostol na svete a aj to tak vyzeralo: obrovské priestory, niekoľko metrové sochy, 136 metrov vysoká kupola, všetko bolo veľkolepé. Poprechádzali sme sa po prízemí a išli sme pozrieť hrobky pápežov, ktorí tu boli pochovaní. Po ceste na ubytko sme si kúpili pizzu a pridali sme do kroku, aby sme stihli bus na letisko. Pedro išiel na ubytko zobrať odložené batohy, ja som išla kúpiť lístky. Ešteže sme chceli ísť na skorší autobus, aby sme mali rezervu, lebo ten bol už plný a museli sme ísť ďalším, ale stále sme to stihli.

Gelatoooooo! :)

Bazilika Sv. Petra

Výlet bol super, za tri dni sme pobehali celý Rím – musím podotknúť že pešo :). Prešli sme asi 60 km, našli 12 kešiek a videli veľa historických a pekných miest. Starostovi Ríma by sme navrhli zakázať všetkých otravných predavačov selfie-sticks a iných blbostí.

España 2015

Sobota, 7.2.2015 - Cesta do Granady
O 04:15 ráno nám zazvonil budík. Po piatich hodinách spánku sa nám moc nechcelo vstávať, ale nemali sme na výber. O pol hodinu nám išiel autobus na viedenské letisko. Bus sme v pohode stihli a lietadlo tiež. Do lietadla sme sa nemuseli ponáhľať chytiť si miesto, lebo sme mali pridelené 15E a 15F. Keď sa nalodili všetci cestujúci, milá pani letuška sa nás spýtala, či nechceme mať viac miesta na nohy (Pedro je neprehliadnuteľný) a išli sme si sadnúť nad krídla, k únikovým východom. Dostali sme inštrukcie na otváranie dverí, ale našťastie sme si to nemuseli vyskúšať a ešte sme aj pristáli v Madride o pol hoďku skôr. Po ceste sme mali veľmi pekný výhľad, leteli sme nad oblakmi a dole vytŕčali vrcholky zasnežených kopcov - taká inverzia zvysoka. Potom sme si pospali.

Do Granady nám lietadlo malo ísť o 12:10, tak sme strávili dve hodiny hraním Slovíčkarenia na letisku. Chcela by som podotknúť, že keby sme boli nejakí utečenci, úspešne by sme sa zo Slovenska dostali až do Granady, bez jedinej kontroly dokladov (len pípli QR kód letenky a pustili nás). Lietadlo do Granady bolo malinké, v jednom rade boli iba 4 sedadlá, neviem prečo boli označené A,C,D,F. Cesta bola príjemná, ešte stále sme dospávali. Z letiska sme sa dopravili busom do centra a rýchlo sme našli náš hostel (Barbieri Granada). Mali sme útulnú izbičku, jedna posteľ, jedna skriňa, zrkadlo a balkónik :-) .

Poobede sme išli do centra, na trhu sme si dali paellu (taký druh rizota, typické jedlo) a pokračovali sme. Historická časť je pekná, rôzne malé uličky, obchodíky so suvenírmi a tak. Prišli sme až na vyhliadku Mirador de San Nicolas, odkiaľ bol krásny výhľad na Alhambru a Granadu, so zasneženými kopcami Sierra Nevada v pozadí. Potom sme konečne nasli kešku, našu prvú v Španielsku! :-)
Po oddychu na hosteli sme išli ku Kike, ona mala na víkend prenajatý byt s kamoškami. Popili sme vínko/pivo, pokecali a išli sme von, ale my sme to dosť skoro zabalili, lebo sme boli fakt unavení (plus sme už starí na žúry a ponocovanie :-D ).

Let Madrid - Granada

Výhľad na Alhambru

Nedeľa, 8.2.2015 - Alhambra (Granada)
V hosteli sme mali aj raňajky, tak sme museli vstať pred 10, aby sa nám niečo ušlo :-) . Poobede sme išli do Alhambry. Lístky sme si kúpili dopredu cez internet, tak sme sa vyhli dlhému radu a lístky sme si vyzdvihli v automate. Alhambra je obrovský komplex opevnený hradbami, vnútri je viacero palácov a záhrad. Bolo to zvláštne, toľko arabskej kultúry v Španielsku, ani som si nepripadala ako v Európe. Aj suveníry sú tu iné a dá sa tu ísť do arabských kúpeľov. Ale napríklad domy nie sú v arabskom štýle, asi sú predsa len novšie.. V Alhambre je najkrajší Nasridský palác, ktorý je najviac vyzdobený a zrekonštruovaný. Všade je veľa záhrad a fontán, na jar to musí byť ešte krajšie. Unavení z toľkého chodenia sme išli na pizzu a na hostel.

Alhambra

V palácoch Alhambry

Pondelok, 9.2.2015 - Granada & cesta do Sevilly
V pondelok sme išli na dvojhodinovú Free guided tour po Granade (prehliadka mesta s výkladom zadarmo, na konci každý zaplatí podľa toho, ako sa mu páčilo), mali sme sympatického sprievodcu Antónia, ktorý nám povedal čo-to z histórie, architektúry a nejaké pikošky a legendy. Tieto prehliadky sú fajn, už sme si ich vyskúšali minulý rok na severe, tak ich využijeme aj v Seville a Barcelone. Konečne bol pekný deň a stále svietilo slnko. V tieni bolo zima (doobeda bola zamrznutá fontána), ale na slniečku bolo super teplo. Po prehliadke sme si išli do hostela pre ruksaky a prešli sme sa pár km na autobusovú stanicu. Po hodinke čakania sme nastúpili na autobus smer Sevilla.

Hostel v Seville je blízko od autobusovej stanice. Je pekný, farebný, aj keď prevláda ružová :-). Je na vrchnom poschodí, a má dve terasy s parádnymi výhľadmi. Na večeru sme si spravili jednoduché cestoviny a najedli sme sa na terase. Mali sme rezervovanú izbu s poschodovou posteľou, lebo iná už nebola. Nevadilo by nám to, keby tá posteľ vyzerala bezpečnejšie :-). Celá bola labilná a po prvom pokuse vyjsť hore sme zistili, že jeden roh hornej postele nie je pripevnený. Problém sme vyriešili, ale aj tak som sa nemohla ani len pohnúť, aby to nechutne nezavŕzgalo. Tu sa nám už 2.krát vyplatilo, že Pedro je taký vysoký – teta recepčná nám na druhý deň ponúkla inú izbu, ktorá sa uvoľnila bez akýchkoľvek príplatkov, kde bola aj posteľ bez čela a Pedrovi tam mohli pohodlnejšie trčať nohy von.

Hostel v Granade

Na streche hostela v Seville

Utorok, 10.2.2015 - Sevilla

V utorok sme si prvýkrát pozreli Sevillu. Hneď ráno sme išli na zdarma tour po meste. Baba, ktorá nás sprevádzala bola strašne otravná a afektovaná, po chvíľke sme mali chuť ju zaškrtiť. Ale prežili sme, aj ona. Sevilla je väčšia ako Granada, má viac modernejších budov a viac áut a turistov. Takže nám sa viac páčila Granada. Po obede sme sa stretli s kamarátkou z frisbee z Rakúska, chvíľku sme si zahádzali disk v parku, trochu pozreli mesto a už bol večer.

Katedrála v Seville

Všade samé pomaranče

Malá Janka

Streda, 11.2.2015 - Alcazar (Sevilla)

V stredu sme mali na pláne dve najväčšie pamiatky - 3. najväčšia katedrála na svete (prvá je Sv. Petra vo Vatikáne, druhá je St. Paul's v Londýne bazilika v Brazílii) a Alcazar (kráľovsky palác so záhradami). Chceli sme ušetriť a do katedrály isť ráno v rámci omše, ale opozdilcov zjavne nepúšťali, tak sme si vstup pekne zaplatili večer. Ráno sme teda išli do Alcazaru, paláce aj záhrady boli pekné, strávili sme tam tri hodinky. Bolo to veľmi podobné ako Alhambra, len menšie. Zistili sme, že tu natáčali 5. sériu Game of Thrones, tak uvidíme, či tie miesta potom spoznáme. Na obed sme mali predraženú paellu a išli sme pozrieť katedrálu, ktorá bola postavená namiesto bývalej mešity. Veža so zvonmi je pôvodná z čias, kedy moslimovia zvolávali na modlitbu ohlasovaním. Aby chudák hlásič nemusel šlapať nekonečno schodov 5x za deň, použili šikmú podlahu, kadiaľ vyšiel hore na somárikovi. Trochu sme sa ešte potúlali po meste a večer sme strávili na hosteli. Čakalo nás skoré vstavanie o 4:30, o 6:55 let do Barcelony.

V záhradách Alcazaru

Paella

Štvrtok, 12.2.2015 - Cesta do Barcelony

Do Barcelony sme dorazili bez problémov. Na vlakovej stanici na letisku sme skúmali automaty, ako si kúpiť lístok na vlak, keď sa pri nás zastavil chlapík, či nechceme lístky na metro, že na každom sú ešte 4 jazdy a on to nevyužije (zjavne práve odlietal) :-). Na zástavke metra nás už čakala Kika, u ktorej sme bývali. Po štyroch hodinách spánku sme boli trochu oťapení, ale zložili sme batohy a všetci traja sme išli hneď na tour so sprievodcom po meste. Sprievodkyňa bola baba z Anglicka, mala krásnu a zrozumiteľnú angličtinu. Za 3 hodiny sme si pozreli len hlavné centrum – gotické staré mesto. Potom sme išli naspäť ku Kike na byt, dali si par hodín šlofíka, lebo sme už cítili únavu. Ako sme prišli na byt, dozvedeli sme sa o nehode v chemickej továrni a toxickom oranžovom oblaku. Ale správy sa týkali hlavne dediniek pri Barcelone (tá továreň bola cca 70 km od Barcelony), takže samotná Barcelona asi nebola ohrozená. Kika mala isť akurát do školy, tak aj chvíľu zvažovala, či pôjde, lebo vo všetkých spravách odporúčali nevychádzať z domu. Pozreli sme sa z okna na oblohu a žiaden oranžový oblak sme nevideli, tak sme usúdili, že je bezpečné isť von. Po šlofíku bol už večer, len sme si spravili večeru a posedeli trochu pri vínku.

V Barcelone

Plaça d'Espanya

Piatok, 13.2.2015 - Gaudiho diela (Barcelona)

V piatok sme sa rozhodli pre ďalšiu tour po meste, tentokrát zameranú na Gaudiho diela. Sprievodkyňa bola fajn, pozreli sme si štyri Gaudiho stavby (len zvonku, do každej sa platilo). Skončili sme pri Sagrada Familia a mali sme hodinku na obed, po ktorej sme mali kúpené lístky do Sagrady. Pedro už v Barcelone kedysi bol a takto spomína na Sagradu: „Keď sme v nej boli s bráškom v 2007, tak pokiaľ si dobre pamätám, vnútri bola ešte dosť rozostavaná, všade bolo lešenie a neprišlo mi to moc úchvatné. Musím pozrieť staré fotky.. Dnešná návšteva bola neporovnateľná, vnútri je to parádne.“ Takmer všetko bolo dokončené, žiadne lešenie, krásne stĺpy, farebné okná, cez ktoré svietilo slnko a robilo interiér farebným. Neskutočné to bolo, ani sme si nepripadali ako v kostole. Potom sme sa išli poprechádzať po meste, pozreli sme si Víťazný oblúk, našli pár kešiek a unavení išli domov.

Casa Batlló

V Sagrada Família

Sobota, 14.2.2015 - Andorra

V rámci nášho honu na štatistiky, čo sa týka počtu navštívených štátov a počtu rôznych štátov odkiaľ máme kešku, sme sa rozhodli odskočiť si na jeden deň do Andorry. Išli sme na bus o ôsmej, tak sme museli vstávať o 6:40... Na stanicu sme došli na poslednú chvíľu, ale bus sme stihli. Cesta trvala tri hodiny, tak sme ešte dospávali. Obávali sme sa chladného a škaredého počasia, ale najprv svietilo slnko a potom len trochu popŕchalo. Andorra je malé kniežatstvo v horách, myslím, že sa sem oplatí isť jedine kvôli lyžovaniu/turistike, inak sú tu len obchody a hotely. Majú tu niektoré duty free obchody a vraj je to tu všetko lacnejšie. Všetko asi nie, ale našli sme aj obchody so super výpredajmi. Pán na informáciach nám navrhol vyviezť sa lanovkou hore na lyžiarsky kopec kvôli výhľadu, tak sme išli. Výhľad bol fajn, na okolité kopce a tak, ale dúfala som, že budeme vidieť aj mesto zhora.. Vyzimení sme išli dole a prešli sme sa do historického centra, kde bol jeden starý kostol, radnica a pár starých domov, inak je celé mesto moderné a fakt plné obchodov, ktoré ponúkajú to isté. Bol to fajn výlet, videli sme novú krajinu, ale asi by som to ostatným moc neodporúčala.

S Kikou v Andorre

Nedeľa, 15.2.2015 - Barcelona

V nedeľu sme v Barcelone pokračovali Gaudiho dielami. Najprv sme išli pozrieť Park Güell blízko Kikinho bytu. Keby nám Kika neporadila, zbytočne by sme si kúpili lístky, lebo do parku sa dá isť zadarmo, len do jednej časti sa platí vstup (tam sú hlavné atrakcie, bez ktorých sme sa zaobišli). Najprv sme vyšli na vyhliadku, odkiaľ sme videli celé mesto, aj more v pozadí. V parku okrem veľa zelene boli zaujímavé chodníky so stĺpmi nakrivo, s vytŕčajúcimi kameňmi,.. Boli tam viacerí pouliční umelci – klavirista, gitarista a viacero maliarov. Na lavičke s výhľadom sme si dali desiatu a kŕmili sme vrabce omrvinkami. Boli tam aj holuby, ale tie si ani nestihli všimnúť, že sme niečo hodili a vrabce to už chytili vo vzduchu :-). V nedeľu poobede bývajú zadarmo otvorené mestské múzea a k nim patri aj Palau Güell – 1. dom navrhnutý Gaudim. Dostali sme aj audioguides a stálo to za to. Dom bol obrovský a aj bez nábytku bol bohato ozdobený. Mali tam biliardový stôl, organ s 15 metrovými píšťalami, tajné balkóniky na pozorovanie ľudí v miestnosti pod nimi a na streche boli ozdobené komíny a vetracie šachty s typickým Gaudiho štýlom mozaiky z črepín. 

V Palau Güell

Na streche Palau Güell

Pondelok, 16.2.2015 - Cesta domov

Lietadlo domov nám išlo o 12:00, tak sme sa tešili, že nemusíme skoro vstávať. Lenže sme išli z letiska Girona, kam trvá cesta autobusom skoro hodinu a museli sme isť na bus o 8:30. Na letisku sme si pozreli seriál na tablete, v lietadle sme hrali Slovíčkarenie a o chvíľu sme boli doma. Ja som úspešne hneď vymeškala prvý deň v škole, ale všetko som si poctivo nahradila :-). Výlet bol super, ako vždy, tešíme sa na ďalšie.