Všetky cesty vedú do Ríma

Po návrate zo Španielska sme boli doma tri týždne a už sme to nevydržali, museli sme znova niekam utiecť! Ale nie, tento krásny víkend v Ríme som dostala od Pedra ako darček k nášmu piatemu výročiu :). Takýto romantický darček som sa ani nesnažila prekonať, iba som mu upiekla špeciálne žemličky, ktoré sme si potom dali na raňajky.

Odchádzali sme v piatok 6.3.2015 večer z Viedne, na letisko sme prišli skôr, tak sme mali čas nájsť ešte dve kešky. Cesta bola bez problémov, autobus z letiska zastavil na stanici Termini, 150m od nášho ubytka. Nebol to klasický hostel, ale byt so štyrmi samostatnými izbami, kúpeľňou a kuchyňou. Starajú sa oň dvaja bratia, ktorí tam nebývajú, jeden z nich nás prišiel ubytovať. Izba fajn, veľká posteľ, skriňa a tretia posteľ ako úložný priestor. Keď sme na internete čítali recenzie, ľudia si chválili raňajky, ktoré boli v bare na konci ulice (dostali sme lístok na každý deň). Ako sme tam v sobotu ráno išli, zo srandy som povedala: len aby to nebola káva s croissantom. Pedro že nie, mali by to byť dobré raňajky, tam toho bude viac. Vyhrala som ja :).

Naše ubytko

V sobotu sme išli na 9:30 na tour po meste. Nakoniec z toho bola súkromná tour, okrem nás nikto neprišiel. Chlapík nás za 1,5 hod povodil po pár pamiatkach, zďaleka nie všetko z Ríma. Rozprával dosť zaujímavo, aj keď sme nakoniec usúdili, že toho mohol povedať viac, hlavne z histórie. Videli sme Fontanu di Trevi (bez vody a s lešením, lebo ju rekonštruujú), Pantheon, Piazza Navona, Castel Sant´Angelo. Zaujímavý bol kostol S. Ignazio di Loyola. Mnísi zo susedného kláštora boli proti postaveniu tohoto kostola, lebo jeho kupola by im zaclonila všetko denné svetlo, ktoré potrebovali v pisárni. Architekt preto vymyslel kompromis a postavil kostol bez kupoly, ktorú iba nakreslil na plochý strop. Keď sme vošli do kostola, kupola vyzerala ako ozajstná, ale keď sme prešli k oltáru a mali sme iný uhol pohľadu, bola celá nakrivo. Okrem kupoly bola ďalším dielom 3D vyzerajúca veľká maľba stropu.

S. Ignazio di Loyola

Tour skončila neďaleko Vatikánu, na obed sme si dali pizzu a išli pozrieť Námestie sv. Petra. Už z diaľky sme na námestí videli veľký dav a keď sme tam prišli, zistili sme, že pápež zrejme práve skončil omšu, len si podával s ľuďmi ruku, kýval a odišiel v papamobile. Naživo sme ho žiaľ nevideli, len na veľkých televíznych obrazovkách. Potom sme sa túlali po meste, videli kúsok vatikánskej železnice (najkratší štátny železničný systém, s iba jednou stanicou), našli pár kešiek, išli sme na kopec Gianicolo s výhľadom na mesto a pomaly na ubytko. Počasie bolo fajn, celý deň modrá obloha, na slnku asi 15 stupňov. Škoda, že takmer stále fúkalo a museli sme mať aj zimné čapice.

Výhľad na baziliku Sv. Petra z kopca Gianicolo

Aby sme sa nenudili, rozhodli sme sa ísť si v nedeľu pozrieť východ slnka. Skoré vstávanie o 5:30 sa nám podarilo, išli sme na kopček Pincio, asi 2km od ubytka. Východ o cca 6:30 sme stihli v pohode, pri pohľade na zobúdzajúci sa Rím sme sa naraňajkovali. Trochu sme sa potom prešli po meste, okolo Piazza del Popolo a Piazza di Spagna. V našom bare sme si dali croissant a išli sme späť na ubytko oddýchnuť si po troch hodinách vonku. Hodinku sme si pospali, spravili si obed a išli sme pozrieť Colosseo. Poprechádzali sme sa po okolí, bolo fakt teplo, dali sme si výbornú zmrzlinu a neskôr na večeru pizzu (z ktorej mi bolo dosť zle). Na ubytko sme už klasicky prišli zmorení, ledva som sa prezliekla do pyžama a už som spala.

Výhľad na ranný Rím

Colosseo

V pondelok sme odlietali o 18:45, tak sme ešte išli do Vatikánu. Bazilika sv. Petra je zadarmo, len si treba vystáť poriadny rad. Na radu jednej kamarátky sme si čakanie skrátili asi o hodinu, keď sme sa prihovorili jednej skupinke vpredu, či by sme sa k nim nemohli pridať, že nemáme čas stáť tu celý deň a oni nás pustili. Je to najväčší kostol na svete a aj to tak vyzeralo: obrovské priestory, niekoľko metrové sochy, 136 metrov vysoká kupola, všetko bolo veľkolepé. Poprechádzali sme sa po prízemí a išli sme pozrieť hrobky pápežov, ktorí tu boli pochovaní. Po ceste na ubytko sme si kúpili pizzu a pridali sme do kroku, aby sme stihli bus na letisko. Pedro išiel na ubytko zobrať odložené batohy, ja som išla kúpiť lístky. Ešteže sme chceli ísť na skorší autobus, aby sme mali rezervu, lebo ten bol už plný a museli sme ísť ďalším, ale stále sme to stihli.

Gelatoooooo! :)

Bazilika Sv. Petra

Výlet bol super, za tri dni sme pobehali celý Rím – musím podotknúť že pešo :). Prešli sme asi 60 km, našli 12 kešiek a videli veľa historických a pekných miest. Starostovi Ríma by sme navrhli zakázať všetkých otravných predavačov selfie-sticks a iných blbostí.

España 2015

Sobota, 7.2.2015 - Cesta do Granady
O 04:15 ráno nám zazvonil budík. Po piatich hodinách spánku sa nám moc nechcelo vstávať, ale nemali sme na výber. O pol hodinu nám išiel autobus na viedenské letisko. Bus sme v pohode stihli a lietadlo tiež. Do lietadla sme sa nemuseli ponáhľať chytiť si miesto, lebo sme mali pridelené 15E a 15F. Keď sa nalodili všetci cestujúci, milá pani letuška sa nás spýtala, či nechceme mať viac miesta na nohy (Pedro je neprehliadnuteľný) a išli sme si sadnúť nad krídla, k únikovým východom. Dostali sme inštrukcie na otváranie dverí, ale našťastie sme si to nemuseli vyskúšať a ešte sme aj pristáli v Madride o pol hoďku skôr. Po ceste sme mali veľmi pekný výhľad, leteli sme nad oblakmi a dole vytŕčali vrcholky zasnežených kopcov - taká inverzia zvysoka. Potom sme si pospali.

Do Granady nám lietadlo malo ísť o 12:10, tak sme strávili dve hodiny hraním Slovíčkarenia na letisku. Chcela by som podotknúť, že keby sme boli nejakí utečenci, úspešne by sme sa zo Slovenska dostali až do Granady, bez jedinej kontroly dokladov (len pípli QR kód letenky a pustili nás). Lietadlo do Granady bolo malinké, v jednom rade boli iba 4 sedadlá, neviem prečo boli označené A,C,D,F. Cesta bola príjemná, ešte stále sme dospávali. Z letiska sme sa dopravili busom do centra a rýchlo sme našli náš hostel (Barbieri Granada). Mali sme útulnú izbičku, jedna posteľ, jedna skriňa, zrkadlo a balkónik :-) .

Poobede sme išli do centra, na trhu sme si dali paellu (taký druh rizota, typické jedlo) a pokračovali sme. Historická časť je pekná, rôzne malé uličky, obchodíky so suvenírmi a tak. Prišli sme až na vyhliadku Mirador de San Nicolas, odkiaľ bol krásny výhľad na Alhambru a Granadu, so zasneženými kopcami Sierra Nevada v pozadí. Potom sme konečne nasli kešku, našu prvú v Španielsku! :-)
Po oddychu na hosteli sme išli ku Kike, ona mala na víkend prenajatý byt s kamoškami. Popili sme vínko/pivo, pokecali a išli sme von, ale my sme to dosť skoro zabalili, lebo sme boli fakt unavení (plus sme už starí na žúry a ponocovanie :-D ).

Let Madrid - Granada

Výhľad na Alhambru

Nedeľa, 8.2.2015 - Alhambra (Granada)
V hosteli sme mali aj raňajky, tak sme museli vstať pred 10, aby sa nám niečo ušlo :-) . Poobede sme išli do Alhambry. Lístky sme si kúpili dopredu cez internet, tak sme sa vyhli dlhému radu a lístky sme si vyzdvihli v automate. Alhambra je obrovský komplex opevnený hradbami, vnútri je viacero palácov a záhrad. Bolo to zvláštne, toľko arabskej kultúry v Španielsku, ani som si nepripadala ako v Európe. Aj suveníry sú tu iné a dá sa tu ísť do arabských kúpeľov. Ale napríklad domy nie sú v arabskom štýle, asi sú predsa len novšie.. V Alhambre je najkrajší Nasridský palác, ktorý je najviac vyzdobený a zrekonštruovaný. Všade je veľa záhrad a fontán, na jar to musí byť ešte krajšie. Unavení z toľkého chodenia sme išli na pizzu a na hostel.

Alhambra

V palácoch Alhambry

Pondelok, 9.2.2015 - Granada & cesta do Sevilly
V pondelok sme išli na dvojhodinovú Free guided tour po Granade (prehliadka mesta s výkladom zadarmo, na konci každý zaplatí podľa toho, ako sa mu páčilo), mali sme sympatického sprievodcu Antónia, ktorý nám povedal čo-to z histórie, architektúry a nejaké pikošky a legendy. Tieto prehliadky sú fajn, už sme si ich vyskúšali minulý rok na severe, tak ich využijeme aj v Seville a Barcelone. Konečne bol pekný deň a stále svietilo slnko. V tieni bolo zima (doobeda bola zamrznutá fontána), ale na slniečku bolo super teplo. Po prehliadke sme si išli do hostela pre ruksaky a prešli sme sa pár km na autobusovú stanicu. Po hodinke čakania sme nastúpili na autobus smer Sevilla.

Hostel v Seville je blízko od autobusovej stanice. Je pekný, farebný, aj keď prevláda ružová :-). Je na vrchnom poschodí, a má dve terasy s parádnymi výhľadmi. Na večeru sme si spravili jednoduché cestoviny a najedli sme sa na terase. Mali sme rezervovanú izbu s poschodovou posteľou, lebo iná už nebola. Nevadilo by nám to, keby tá posteľ vyzerala bezpečnejšie :-). Celá bola labilná a po prvom pokuse vyjsť hore sme zistili, že jeden roh hornej postele nie je pripevnený. Problém sme vyriešili, ale aj tak som sa nemohla ani len pohnúť, aby to nechutne nezavŕzgalo. Tu sa nám už 2.krát vyplatilo, že Pedro je taký vysoký – teta recepčná nám na druhý deň ponúkla inú izbu, ktorá sa uvoľnila bez akýchkoľvek príplatkov, kde bola aj posteľ bez čela a Pedrovi tam mohli pohodlnejšie trčať nohy von.

Hostel v Granade

Na streche hostela v Seville

Utorok, 10.2.2015 - Sevilla

V utorok sme si prvýkrát pozreli Sevillu. Hneď ráno sme išli na zdarma tour po meste. Baba, ktorá nás sprevádzala bola strašne otravná a afektovaná, po chvíľke sme mali chuť ju zaškrtiť. Ale prežili sme, aj ona. Sevilla je väčšia ako Granada, má viac modernejších budov a viac áut a turistov. Takže nám sa viac páčila Granada. Po obede sme sa stretli s kamarátkou z frisbee z Rakúska, chvíľku sme si zahádzali disk v parku, trochu pozreli mesto a už bol večer.

Katedrála v Seville

Všade samé pomaranče

Malá Janka

Streda, 11.2.2015 - Alcazar (Sevilla)

V stredu sme mali na pláne dve najväčšie pamiatky - 3. najväčšia katedrála na svete (prvá je Sv. Petra vo Vatikáne, druhá je St. Paul's v Londýne bazilika v Brazílii) a Alcazar (kráľovsky palác so záhradami). Chceli sme ušetriť a do katedrály isť ráno v rámci omše, ale opozdilcov zjavne nepúšťali, tak sme si vstup pekne zaplatili večer. Ráno sme teda išli do Alcazaru, paláce aj záhrady boli pekné, strávili sme tam tri hodinky. Bolo to veľmi podobné ako Alhambra, len menšie. Zistili sme, že tu natáčali 5. sériu Game of Thrones, tak uvidíme, či tie miesta potom spoznáme. Na obed sme mali predraženú paellu a išli sme pozrieť katedrálu, ktorá bola postavená namiesto bývalej mešity. Veža so zvonmi je pôvodná z čias, kedy moslimovia zvolávali na modlitbu ohlasovaním. Aby chudák hlásič nemusel šlapať nekonečno schodov 5x za deň, použili šikmú podlahu, kadiaľ vyšiel hore na somárikovi. Trochu sme sa ešte potúlali po meste a večer sme strávili na hosteli. Čakalo nás skoré vstavanie o 4:30, o 6:55 let do Barcelony.

V záhradách Alcazaru

Paella

Štvrtok, 12.2.2015 - Cesta do Barcelony

Do Barcelony sme dorazili bez problémov. Na vlakovej stanici na letisku sme skúmali automaty, ako si kúpiť lístok na vlak, keď sa pri nás zastavil chlapík, či nechceme lístky na metro, že na každom sú ešte 4 jazdy a on to nevyužije (zjavne práve odlietal) :-). Na zástavke metra nás už čakala Kika, u ktorej sme bývali. Po štyroch hodinách spánku sme boli trochu oťapení, ale zložili sme batohy a všetci traja sme išli hneď na tour so sprievodcom po meste. Sprievodkyňa bola baba z Anglicka, mala krásnu a zrozumiteľnú angličtinu. Za 3 hodiny sme si pozreli len hlavné centrum – gotické staré mesto. Potom sme išli naspäť ku Kike na byt, dali si par hodín šlofíka, lebo sme už cítili únavu. Ako sme prišli na byt, dozvedeli sme sa o nehode v chemickej továrni a toxickom oranžovom oblaku. Ale správy sa týkali hlavne dediniek pri Barcelone (tá továreň bola cca 70 km od Barcelony), takže samotná Barcelona asi nebola ohrozená. Kika mala isť akurát do školy, tak aj chvíľu zvažovala, či pôjde, lebo vo všetkých spravách odporúčali nevychádzať z domu. Pozreli sme sa z okna na oblohu a žiaden oranžový oblak sme nevideli, tak sme usúdili, že je bezpečné isť von. Po šlofíku bol už večer, len sme si spravili večeru a posedeli trochu pri vínku.

V Barcelone

Plaça d'Espanya

Piatok, 13.2.2015 - Gaudiho diela (Barcelona)

V piatok sme sa rozhodli pre ďalšiu tour po meste, tentokrát zameranú na Gaudiho diela. Sprievodkyňa bola fajn, pozreli sme si štyri Gaudiho stavby (len zvonku, do každej sa platilo). Skončili sme pri Sagrada Familia a mali sme hodinku na obed, po ktorej sme mali kúpené lístky do Sagrady. Pedro už v Barcelone kedysi bol a takto spomína na Sagradu: „Keď sme v nej boli s bráškom v 2007, tak pokiaľ si dobre pamätám, vnútri bola ešte dosť rozostavaná, všade bolo lešenie a neprišlo mi to moc úchvatné. Musím pozrieť staré fotky.. Dnešná návšteva bola neporovnateľná, vnútri je to parádne.“ Takmer všetko bolo dokončené, žiadne lešenie, krásne stĺpy, farebné okná, cez ktoré svietilo slnko a robilo interiér farebným. Neskutočné to bolo, ani sme si nepripadali ako v kostole. Potom sme sa išli poprechádzať po meste, pozreli sme si Víťazný oblúk, našli pár kešiek a unavení išli domov.

Casa Batlló

V Sagrada Família

Sobota, 14.2.2015 - Andorra

V rámci nášho honu na štatistiky, čo sa týka počtu navštívených štátov a počtu rôznych štátov odkiaľ máme kešku, sme sa rozhodli odskočiť si na jeden deň do Andorry. Išli sme na bus o ôsmej, tak sme museli vstávať o 6:40... Na stanicu sme došli na poslednú chvíľu, ale bus sme stihli. Cesta trvala tri hodiny, tak sme ešte dospávali. Obávali sme sa chladného a škaredého počasia, ale najprv svietilo slnko a potom len trochu popŕchalo. Andorra je malé kniežatstvo v horách, myslím, že sa sem oplatí isť jedine kvôli lyžovaniu/turistike, inak sú tu len obchody a hotely. Majú tu niektoré duty free obchody a vraj je to tu všetko lacnejšie. Všetko asi nie, ale našli sme aj obchody so super výpredajmi. Pán na informáciach nám navrhol vyviezť sa lanovkou hore na lyžiarsky kopec kvôli výhľadu, tak sme išli. Výhľad bol fajn, na okolité kopce a tak, ale dúfala som, že budeme vidieť aj mesto zhora.. Vyzimení sme išli dole a prešli sme sa do historického centra, kde bol jeden starý kostol, radnica a pár starých domov, inak je celé mesto moderné a fakt plné obchodov, ktoré ponúkajú to isté. Bol to fajn výlet, videli sme novú krajinu, ale asi by som to ostatným moc neodporúčala.

S Kikou v Andorre

Nedeľa, 15.2.2015 - Barcelona

V nedeľu sme v Barcelone pokračovali Gaudiho dielami. Najprv sme išli pozrieť Park Güell blízko Kikinho bytu. Keby nám Kika neporadila, zbytočne by sme si kúpili lístky, lebo do parku sa dá isť zadarmo, len do jednej časti sa platí vstup (tam sú hlavné atrakcie, bez ktorých sme sa zaobišli). Najprv sme vyšli na vyhliadku, odkiaľ sme videli celé mesto, aj more v pozadí. V parku okrem veľa zelene boli zaujímavé chodníky so stĺpmi nakrivo, s vytŕčajúcimi kameňmi,.. Boli tam viacerí pouliční umelci – klavirista, gitarista a viacero maliarov. Na lavičke s výhľadom sme si dali desiatu a kŕmili sme vrabce omrvinkami. Boli tam aj holuby, ale tie si ani nestihli všimnúť, že sme niečo hodili a vrabce to už chytili vo vzduchu :-). V nedeľu poobede bývajú zadarmo otvorené mestské múzea a k nim patri aj Palau Güell – 1. dom navrhnutý Gaudim. Dostali sme aj audioguides a stálo to za to. Dom bol obrovský a aj bez nábytku bol bohato ozdobený. Mali tam biliardový stôl, organ s 15 metrovými píšťalami, tajné balkóniky na pozorovanie ľudí v miestnosti pod nimi a na streche boli ozdobené komíny a vetracie šachty s typickým Gaudiho štýlom mozaiky z črepín. 

V Palau Güell

Na streche Palau Güell

Pondelok, 16.2.2015 - Cesta domov

Lietadlo domov nám išlo o 12:00, tak sme sa tešili, že nemusíme skoro vstávať. Lenže sme išli z letiska Girona, kam trvá cesta autobusom skoro hodinu a museli sme isť na bus o 8:30. Na letisku sme si pozreli seriál na tablete, v lietadle sme hrali Slovíčkarenie a o chvíľu sme boli doma. Ja som úspešne hneď vymeškala prvý deň v škole, ale všetko som si poctivo nahradila :-). Výlet bol super, ako vždy, tešíme sa na ďalšie.