nedeľa 26. apríla 2015

Cyprus (Κύπρος / Kıbrıs)

Sobota 28.3.2015 – cesta na Cyprus
Už sme asi známi tým, že využívame kamarátov rozlezených po svete a tak tomu bolo aj tentokrát. Sesternica Ivanka išla na jeden semester na Erasmus na Cyprus a bola taká dobrá, že nás u seba nechala nocovať vyše týždňa (chcem sa poďakovať nie len Ivanke, ale aj jej spolubývajúcim). Vyštartovali sme v sobotu večer a bola to veľmi dlhá a náročná cesta. Leteli sme o 20:15 z Viedne do Kyjeva, tam sme čakali cez noc 9 hodín na let na Cyprus. Trochu sme sa potúlali okolo letiska a našli dve kešky. Zvažovai sme ísť aj do Kyjeva, ale bolo hnusné počasie a v noci by sme toho moc nevideli. Vnútri letiska boli dobré sedačky na spanie, ale bola tam zima a aj tú chvíľu, čo sme spali, sme boli dolámaní. V lietadle sme si pospali tri hodinky, na Cypre nás privítalo teplé slnečné počasie. Pristáli sme v meste Larnaca a išli sme busom do hlavného mesta Nicosia. Na byte sme sa najedli, oddýchli si a išli sme sa prejsť po okolí - nájsť kešky, kúpiť pečivo a tak :).

Autom sme prešli 800 km na južnej strane a 720 km na severnej strane, pešo o niečo menej. Našli sme 31 kešiek na Cypre + 2 na Ukraine. V rámci honu na štatistiky sme zdolali najvyšší vrch ďalšieho štátu, Mount Olympus.

Čo sme prešli na Cypre

Pondelok 30.3.2015 – Nicosia
Deň sme začali návštevou požičovne áut, lebo ráno sme dostali mail, že v požičovni, odkiaľ sme chceli auto pôvodne požičať, už nemajú voľné autá. Tak sme išli ku konkurencii a dohodli si požičanie auta od utorka do štvrtka. Do konca marca boli mimosezónne ceny, od 1.4. boli autá skoro 2x drahšie. Vtipné bolo, že keď sme si požičali auto od 31.3., mali sme lacnejšiu cenu aj za aprílové dni. Keď sme všetko vybavili, išli sme do starého mesta. To je tvorené hradbami v tvare 11cípej hviezdy a v strede je hranica medzi južnou (Cyperská republika) a severnou (Turecká republika severného Cypru) časťou ostrova, dá sa bez problémov prechádzať. V tureckej časti boli asi dva-tri kostoly prerobené na mešity, do jednej sa dalo ísť. Pri vchode sme sa museli vyzuť, čo nevadilo, lebo vnútri bol veľmi príjemný mäkký koberec. Budovy všeobecne neboli veľmi zaujímavé, všetky väčšinou staré, niektoré tak prímorsky vyzerajúce. Mali tam dosť chaos s chodníkmi a prechodmi pre chodcov. Občas je chodník normálny, vyvýšený, ale aj tak treba na chvíľu ísť na cestu, lebo je cez celý chodník strom, zaparkované auto alebo iná prekážka. Často je chodník len časť cesty označená čiarou. Na prechodoch asi na 50% nie sú semafóry pre chodcov a ak sú, na 50% nefungujú. Vraj je to preto, že peši tu moc nechodia. Vďaka keške sme našli jednu vysokú budovu, kde sa dalo z vrchu pozerať mesto, aj keď hranicu nebolo vidno. Večer sme zistili, že sme si spálili krky, lebo cez deň svietilo slnko, ale fúkalo, tak sme si to nevšimli.

Kúpele v Nicosii

Naše prvé autíčko (volant na opačnej strane)

Utorok 31.3.2015 – Lefkara, Limassol a Slováci
Na Cypre sa jazdí na ľavej strane, tak sme si požičali auto s automatickou prevodovkou, aby bolo menej vecí na sústredenie sa. Chvíľku Pedrovi trvalo zvyknúť si, najviac robilo problém, že smerovky sa dávali páčkou na pravej strane, takže často namiesto toho pustil stierače. Vo dvojici sme ale všetko pekne zvládli a odnavigovala som nás na prvú zastávku – dedinka Lefkara. Zastavili sme sa tu kvôli keške, ale stálo to za to. Všade boli krásne kamenné domčeky, výhľad na údolie a dokonca sme stretli Slovákov, ktorí nás pozvali do kaviarne a zavolali nás k sebe na večeru :). Pozreli sme si Limassol a pár miest v okolí a išli sme k chlapíkovi, čo vlastní cestovnú kanceláriu a polovicu roka trávi na Cypre už 15 rokov. Spravil výbornú hostinu, pita chlieb s hummusom, grilovaný tunajší syr halloumi, tunajšie klobásky s koriandrom, k tomu vínko a ako dezert vlašský orech (nedozretý, aj so škrupinou a tou zelenou šupkou) naložený v sirupe zo svätojánskeho chleba (struky zo stromu) – bolo to strašne sladké, ale dobré a vtipné, že sme jedli celý orech. Takýto super večer sme teda nečakali. Do Nicosie sme sa vrátili o 23:30, najazdili sme 230km.

Kamenná Lefkara

Streda 1.4.2015 – Pafos
Dnes sme cestovali aj s Ivankou, ktorá predtým mala ešte školské povinnosti. Išli sme na trojhodinovú 11km túru s peknými výhľadmi na kopce a na more, popri tom sme našli aj 10 kešiek a videli sme stádo vtipných kozičiek. Dokonca sme sa aj kúpali v mori. Vonku pofukovalo, takže sa nám až tak nechcelo do tej studenej vody, ale premohli sme sa a s piskotom sme sa s Ivankou rozbehli do vĺn – tie boli dosť veľké, jedna ma poriadne spláchla :). Potom sme išli pozrieť mesto Pafos, majú tam promenádu pri mori, maják, starý hrad a tak. Po ceste domov (už po tme) sme sa zastavili na dve zaujímavé kešky. Jedna bola v obrovskej starej nádrži na vodu – padnutej nabok a prázdnej, ktorá bola v strede poľa. Samozrejme, že keď sme išli k nej, nevedeli sme, kade je najlepšia cesta, tak sme si zvolili ísť cez meter vysokú orosenú trávu. Cesta späť už bola pekne po lúčke :). Druhá keška bola ešte zvláštnejšia, prišli sme na lúku, kde bolo 40 vaní (áno, vaní, takých, ako máme doma v kúpeľni) plných vody, ktoré asi slúžili ako napájadlá pre zvieratká. Keška bola prefíkane schovaná v kohútiku na vodu, ale po chvíli trápenia sa sme ju našli. Zničení a s mokrými nohami sme prišli na byt o jednej v noci.

Výhľad z túry

Krásne tyrkysové more

Všade samé vane!

Štvrtok 2.4.2015 – Olymp, Troodos
Hlavným bodom dňa bol najvyšší vrch Cypru – Mount Olympus (1,952m). Necelých sto mestrov pod vrchol sa dalo ísť autom, takže žiadna veľká turistika. Turistický sprievodca sľuboval výhľady až na pobrežie, ale asi nie v takom zlom počasí ako sme mali my. Bola hmla, zima a fúkalo, takže sme len vyšli na vrchol, našli kešku, spravili si fotku na lanovke a išli späť do auta. Potom sme sa zastavili v niekoľkých malých dedinkách, pozrieť kostoly a iné pamiatky, z ktorých je veľa zapísaných v Unesco. Do Nicosie sme sa vrátili pomerne skoro, spravili sme veľký nákup, keďže sme mali poslednýkrát auto na južnej strane, vrátili sme auto do požičovne a spravili si na večeru zemiakové placky.

Mount Olympus

Melieme

Piatok 3.4.2015 – Girne
V piatok začalo skúmanie tureckej časti ostrova. Požičaným autom sa nedá prechádzať cez hranice, takže sme mali nové auto z novej požičovne. Veľkou nevýhodou bolo, že sme sa nemohli odviezť až pred dom a teda sme každý deň museli ísť skoro pol hoďku pešo k autu. Turecká časť je trochu menej sympatická, je tu veľa vojenských miest a zakázaných oblastí. Na celom ostrove je pri cestách veľa upozornení na radary a aj dosť kamier. Obišli sme hory cez západ a išli sme po pobreží do mesta Girne. V hrade sme strávili asi hodinu, pozreli sme si ešte pár pamiatok, išli sme na pláž, kde sa v lete liahnu malé korytnačky, ale teraz sme nevideli ani jednu :). Cez deň bolo dosť teplo, chodili sme v kraťasoch, aj nad kúpaním sme uvažovali, len najprv nebolo kde a potom už bolo zima.

Zakázaná oblasť

Pamätný cintorín

Sobota 4.4.2015 – Severovýchodný cíp Cypru
Na konci severovýchodného polostrova Karpaz je národný park, kde mali byť krásne pláže, korytnačky a divé somáriky, tak sme ich išli hľadať. Výhľady z auta na okolitú prírodu boli naozaj pekné, len tie somáriky nikde. Našli sme si aj pláž na okúpanie sa, more bolo krásne tyrkysové, len keby tak nefúkalo. Voda bola ľadová, ale po chvíli plávania sa na to dalo zvyknúť. Odviezli sme sa ďalej k veľkej pieskovej pláži s jemne ružovým pieskom – veľmi pekné miesto, v lete tu musí byť plno ľudí. Boli sme sklamaní, že sme stále nevideli žiadnych somárikov a chceli sme to už otočiť, ale povedali sme si, že ideme ešte pozrieť ďalej jeden kláštor. A stretli sme po ceste aj somárikov :). Na túto situáciu sme boli pripravení a mali sme nakrájané jabĺčka, tak sme ich nakŕmili, pozreli kláštor a vydali sa na cestu späť.

Kúpali sme sa :)

Láska na prvý pohľad

Nedeľa 5.4.2015 a podnelok 6.4.2015 – Famagusta
Ja som sa v nedeľu zobudila so strašným bruchabôľom, ktorý neprestával, tak som ostala na byte v posteli a na výlet išli iba Pedro a Ivanka, ktorá večer potom odlietala na dovolenku na Krétu. Takže Pedro si to zopakoval celé ešte raz v pondelok so mnou. Mesto Famagusta je známe tým, že jedna časť je „ghost town“ – v roku 1974 mesto napadli Turkovia, obyvatelia mesta utiekli pred tankami a vojakmi, ale nečakali, že sa už nikdy nebudú môcť vrátiť do svojich domov. Dodnes je celá oblasť Varosha oplotená a strážená vojakmi. Okrem toho má Famagusta stredoveké hradby okolo historického mesta, po ktorých sa dá poprechádzať a tu sme si splnili ďalší bod výletu – videli sme voľne žijúce agamky! Len tak sa vyhrievali na slniečku alebo niekam liezli po stene (naozaj rýchlo, nie ako tá naša domáca). V meste je pár starých kostolov, dobrá zmrzlina a niekoľko suvenírových obchodov. Po ceste do Nicosie sme išli ešte na nákup a musela som dupnúť na plyn, aby sme sa stihli vrátiť do 17, kedy zatvárali požičovňu. Na byte sme sa pobalili, prichystali si chlebíky na cestu a na tri hodinky sme si zdriemli. O druhej ráno sme hodili ruksaky na chrbty a pešo sme išli asi 45min k autobusu na letisko. Cesta bola bezproblémová, v Kyjeve sme čakali hodinku a o 10:20 sme pristáli vo Viedni. Nasledoval beh na dlhú trať, aby sme stihli bus o 10:30, našťastie naberal veľa cestujúcich a stihli sme to :). Obávali sme sa sibírskeho počasia v Bratislave, ale nebolo to také zlé, zlý bol akurát pvý deň v škole/v práci.

Zrúcanina kostola

Hranica na pláži

Varosha