Na praxi v Anglicku

Aby som Pedra neomrzela, rozhodla som sa opustiť ho na tri mesiace a ísť do sveta, konkrétne do Anglicka. Konkrétnejšie do Maidenheadu, kde býva moja teta Zuzka a malý bratranec Oscar (je to 67-tisícové mesto plné typických anglických domov v radovej zástavbe, s garážou a záhradkou za domom).

Grilovačka na záhradke

Plán bol jasný: mám kde bývať, stačí nájsť lekáreň, ktorá ma zoberie na prax na 3 mesiace. Znie to jednoducho, ale také ľahké to nebolo... Začala som na tom pracovať už v októbri minulého roka, pohľadala som na internete všetky lekárne na bicyklovú vzdialenosť od domu a poslala som im mail so životopisom. Ozvalo sa mi až... nula lekární! To ma neodradilo, v januári som si poctivo spravila skúšky čo najskôr a poď ho do Anglicka. Pomôcť mi prišla spolužiačka Naty a osobne som obehala 13 lekární. V niektorých mi rovno povedali, že nehľadajú študentov, alebo že také niečo riešia neskôr, v iných, že posunú môj životopis manažérovi a ozvú sa mi. No jasné.. Z trinástich lekární ma zobrali iba do jednej, aj to asi preto, že tam už sedem rokov pracuje jedna Slovenka. Jedna lekáreň mi však bohate stačila a našťastie to bola tá najbližšie k domu (10min pešo). Poposielali a popodpisovali sme všetky potrebné dokumenty (bolo ich viac než dosť), kúpila som letenku a 25.7. som prišla na miesto činu. V lekárni prax nemám platenú (ani na Slovensku), ale dostala som Erasmus grant, tak aspoň niečo.

Poctivo hľadáme lekáreň :)

Prišla som týždeň pred začiatkom praxe, aby som sa mohla starať o Oscara, ktorý mal školské prázdniny. Na pomoc som zobrala Pedra (vlastne sa chcel uistiť, že som naozaj odišla.. :P ) a na týždeň sme si vyskúšali, aké to je, starať sa o 5-ročné dieťa. Bolo to unavujúce pre nás aj pre neho :D. Chceli sme ísť popozerať čo najviac zaujímavých miest, no zároveň sme nemohli chodiť celý deň a museli sme trochu upraviť program. Boli sme pozrieť Oxford, Windsor, Warwick Castle a niekoľko miestnych ihrísk. Pre Oscara bola najzaujímavejšia asi cesta vlakom tam a späť :D. Keď sa ho doma spýtali, čo sme robili, odpoveď bola: walking, walking, walking, walking, walking and walking... My sme jeho zničili fyzicky, on nás psychicky, pýtaním sa na všetky bežné veci, ktoré uvidel a častým vypytovaním sa, kedy pôjdeme na vlak domov. Spoločnú záľubu sme našli v hľadaní pokladov (kešiek), ‘prekvapivo‘ našiel väčšinu Oscar a bol z nich celý vytešený. Bola to pre nás iná dovolenka, na akú sme zvyknutí, ale aj to bolo fajn.

V Oxforde

Oscar - hľadač pokladov

V pondelok 3.8. Pedro odišiel ranným letom a mňa čakal prvý deň v lekárni. Bola som nervózna a zvedavá, ako to tam bude fungovať, či im budem rozumieť a či to budem zvládať. Všetci boli od začiatku veľmi milí a po hodine som mala pocit, že sme starí kamaráti :). Také pozitívne to však nebolo s fungovaním lekárne. Zistila som, že celý ich zdravotný systém a teda aj chod lekárne je úplne iný, ako ten na Slovensku a páči sa mi menej, ako ten náš. Za necelý mesiac, čo tam som, som si na tie zmeny zvykla, ovládam bežné každodenné úlohy, ale aj tak sa teším na moju lekáreň doma.

Lekáreň vpredu

Pár hlavných rozdielov medzi Slovenskom a Anglickom:

→ ich lekárne sú veľmi maličké. Z hlavnej miestnosti, kde sa predávajú voľnopredajné lieky, výživové doplnky a kozmetika sa prechádza dozadu, kde sú na poličkách poukladané lieky. Táto časť je relatívne malá a celá lekáreň tu za rohom končí. Pre potreby zamestnancov je tam umývadlo, mikrovlnka, konvica a hriankovač, chladnička je spoločná pre jedlo aj pre lieky. Žiadna kuchynka so stolom, kde by sa dalo najesť, ako stolička poslúži stolček (normálne používaný, keď treba dočiahnuť na vyššiu poličku). Mohla by som chodiť na obed kľudne domov, ale to by sa mi už nechcelo vrátiť sa späť :D.

Vzadu v lekárni

→ majú veľa zamestnancov na taký malý priestor. Je pravda, že momentálne majú jednu pani navyše a sú letné prázdniny (= menej zákazníkov a práce), ale fakt sa tam občas zrážame a niekedy nie je čo robiť (vtedy sa snažím učiť sa trošku).

→ nemajú žiadne laboratórium. Povedali mi, že po jednom incidente so zle namiešaným liekom sa v Anglicku lieky v lekárni nepripravujú. Jediné, čo sa tu robí, je riedenie antibiotických sirupov (uchovávajú sa ako prášok a v čase potreby sa pridá voda). Doma sme ich riedili destilovanou vodou v digestore, tu iba prilejú vodu z vodovodu...

→ stačí, ak je v lekárni iba jeden farmaceut. Ostatní nikdy nechodili na farmaceutickú fakultu alebo odbornú strednú školu, iba si spravili online kurz. Základný kurz trvá asi 2 roky a bude z vás Dispenser, potom sa dá postúpiť ešte o nejaký ten level, tiež pomocou kurzov, napr. na Technician. Oni lieky pripravia a farmaceut ich podľa receptu skontroluje a odovzdá pacientovi. Takže sa tam cítim celkom vzdelane :D (aj keď toho ešte moc neviem) a trochu urazene, že oni môžu pracovať v lekárni aj bez 5-ročného trápenia sa na škole.

Každá krabička má nálepku s menom a dávkovaním

→ lekáreň má priradených určitých doktorov, od ktorých im chodia recepty. Toto môže byť trochu špecifické, lebo oni sú v budove minipolikliniky, ale väčšinou daný pacient chodí stále do tej istej lekárne, hlavne ak berie určité lieky dlhodobo. Pacient môže ísť aj inam, napríklad ak daný liek nemajú a on ho potrebuje ešte v ten deň.

Recept z prednej strany

→ chronickí pacienti (každý mesiac dostanú tie isté lieky) si môžu lieky objednať cez internet, telefonicky alebo osobne v lekárni. Objednávky sa posunú lekárovi, ten pripraví a podpíše recepty, sekretárka donesie kopu receptov do lekárne, technici si nahodia meno pacienta do počítača, vyberú lieky podľa receptu (vidia históriu predtým vydávaných liekov) a ku každej krabičke lieku sa vytlačí nálepka s názvom lieku, počtom tabliet/ kapsúl/ gramov maste..., s dávkovaním a menom pacienta. Do košíčkov sa pripravia dané lieky, onálepkujú sa, farmaceut ich skorntroluje a lieky sa zabalia do papierových sáčkov s menom navrchu a dajú sa do poličiek podľa priezviska. Cca 2 dni po objednaní príde pacient, povie, že prišiel pre lieky na meno XY, nájdeme sáčok v poličke a vydáme ho pacientovi (žiadna kontrola, či je to naozaj on alebo také niečo, žiadne kartičky poistenca).

V počítači sa podľa receptu vyberú lieky, vidno históriu liekov

→ systém platenia za lieky je úplne iný. Lieky sú zadarmo pre deti a študentov do 19 rokov, pre ľudí nad 60 rokov, pre ľudí so zdravotným postihnutím ako diabetes, astma a ďalšie iné choroby, pre tehotné mamičky, pre ľudí na sociálnych dávkach (tým sa musí v Anglicku žiť celkom dobre) a zadarmo je aj antikoncepcia. Tí, čo musia platiť, platia £8,20 za každú položku (jeden druh lieku, môže to byť 1 alebo 5 krabičiek).

Recept zozadu - ak pacient neplatí, začiarkne jedno z políčok

→ keďže mnoho ľudí za lieky nemusí platiť, stane sa, že ich majú predpísaných viac balení, ako potrebujú a niekedy si ich neprídu vyzdvihnúť. Preto sa raz za čas kontrolujú poličky so sáčkami a tie, čo sú tam dlhšie ako 3 mesiace sa vyberú. Lekáreň môže použiť tieto lieky pre iných pacientov, plus na niektorých ešte zarobí. Ak mali byť pre neplatiaceho pacienta, lekáreň daný recept pošle do poisťovne, ako keby si pacient pre ne prišiel a lieky im budú preplatené..

Lieky v sáčkoch pripravené na vyzdvihnutie

→ bežný recept je platný pol roka, aj ten s antibiotikami (čo nechápem, lebo ak som chorá, tak asi si tie lieky chcem vybrať čo najskôr..) - u nás platí recept 7 dní, s antibiotikami 3 dni. Obmedzenú platnosť na 'iba' 28 dní majú recepty s CD - Controlled Drugs, také čo sú u nás na špeciálnych receptoch s modrým pruhom a platia 5 dní. Pri nich treba, tak ako u nás, viesť písomný záznam o akomkoľvek pohybe lieku.

→ pre starých pacientov pripravujú lieky do jednorázových plastových krabičiek/dávkovačov, kde majú lieky pripravené na každý deň, na ráno, obed, poobedie a večer. Niektoré lekárne majú na starosti domovy dôchodcov, kam pripravujú tieto balenia. Mojej lekárni dal jeden domov dôchodcov akurát tento mesiac výpoveď (po mnohých rokoch) a prešiel k inej lekárni. Bola to pre nich veľká finančná strata, lebo pre jeden domov robili veľa receptov..

Dávkovač na lieky - štyri týždňové balíky

→ dress code v lekárni je smart casual, takže pekné oblečenie do práce. Žiadne uniformy, alebo biele nohavice s bielym tričkom, žiadne biele plášte. Na jednej strane je fajn, že sa môžem obliekať pekne a nie som každý deň v tom istom, na druhej strane to biele oblečenie mi príde profesionálnejšie, resp. mám pocit, že človek viac patrí medzi zdravotníckych pracovníkov.

→ v lekárni nepracuje ani jeden Angličan :D (hlavne, že som sa sem prišla zlepšiť v angličtine). Manažérom a farmaceutom je Umesh z Kene, farmáciu študoval v Anglicku, takže hovorí dobre, ale prízvuk nemá zrovna britský. Slovenka Zuzana pracuje ako technician už 7 rokov, ale výslovnosť má ako začiatočník. Lotyška Liga pracuje ako dispenser a jej angličtina je celkom dobrá. Potom sú tam dve Indky - Falgony a Raji, tie majú tiež svoj vlastný prízvuk a na záver exotická Laura z Majalzie, ktorá pracuje vpredu za pultom s OTC (Over The Counter - voľnopredajné lieky) a angličtinu nemá zrovna excelentnú. Aspoň môžem povedať, že som spoznala viacero nových kultúr a nemám problém pracovať v medzinárodnom kolektíve :).

S kolegami