Zdolávanie najvyšších kopcov

Ľudí už od pradávna lákalo vyjsť na čo najvyššie miesta, verili, že sa tak priblížia bohom. Táto túžba dostať sa bližšie k nebesám pretrvala do dnešnej doby, aj keď motívy sa asi zmenili. Turistika je veľmi obľúbeným športom či oddychovou aktivitou. Veď kde sa dá lepšie prevetrať si hlavu ako v horách, ďaleko od uponáhľaného mesta, obklopení prírodou a krásnymi výhľadmi. Od malička som mala rada prírodu a chodievali sme na prechádzky do lesa, v lete na víkendovú turistiku. Ako som bola staršia, výlety s rodičmi som vymenila za výlety s kamarátmi, no najviac som začala turistikovať s Pedrom. Záujem o prírodu a turistiku zdedil po jeho veľmi akčných rodičoch a poctivo sa snaží nakaziť aj mňa. Viackrát, keď som spotená a dychčiaca z posledných síl šľapala hore kopcom, som sa zamýšľala, prečo to vlastne robím. Bolia ma nohy, je mi teplo (keď zafúka zima), vlasy sa mi lepia na telo, nevládzem, po ceste dole ma budú zase bolieť kolená a na ďalší deň budem mať určite svalovicu. Je mi to treba? Ale potom vyjdem na vrchol, celá šťastná sa tam zvalím na zem a užívam si krásne výhľady.

Okrem turistiky nás baví aj Via ferrata, to je omnoho zábavnejší spôsob, ako sa dostať na kopec. Po pár rokoch praxe sme sa cítili dosť odvážne, aby sme vyšli na najvyšší vrch Slovenska – Gerlach. Tam to všetko začalo, natešená z takéto veľkolepého výstupu, dostala som nápad, že by sme mohli vyjsť na najvyššie miesta všetkých krajín Európy :).

Čo sme zatiaľ vyšli

1. Monte Titano (749 m n.m.), San Marino, zdolaný 29.9.2013

Tento najvyšší bod San Marina sme navštívili ešte pred začatím našej challange, keď ma Pedro so Števom zaviezli na Erasmus do Bologne a spravili sme si výlet do San Marina (v rámci ďalšej honby za štatistikami – snaha navštíviť čo najviac štátov). Že sme vyšli na najvyšší bod San Marína sme zistili až spätne, keď nás začali zaujímať najvyššie kopce. Ako na potvoru celý deň pršalo, tak sme si výlet moc neužili, ani výhľady neboli nič moc. Na kopci sú tri stredoveké pevnosti a kopa turistov :), v prípade pekného počasia sa dá výlet spojiť s kúpaním sa v neďalekom mori v Rimini. 

San Marino

2. Gerlachovský štít (2,655 m n.m.), Slovensko, zdolaný 25.8.2014

Najvyšší vrch Slovenska je pre turistov prístupný iba so sprievodcami, nevedie tam žiaden turistický chodník. Našli sme dobrú ponuku z Horoškoly na výstup na Gerlach aj s jednodňovým lezeckým kurzom. V sobotu sme absolvovali kurz – základy viazania lana, zlaňovanie, istenie spolulezca, jednoduché lezenie na skalke. Nedeľu sme mali na oddych a v pondelok nás čakal deň D. Vstávali sme o pol štvrtej v noci, so sprievodcami sme sa stretli v Tatranskej Polianke (1000 m n.m.) o pol piatej, teplota bola príjemných 0°C. Začali sme zhurta výstupom na Sliezsky dom svižným tempom, východ slnka bol zahalený v opare. Už tu som prepotila tričko a bolo to viac ako rozcvička. Pokračovali sme ďalej Velickou dolinou, pod nohami nám praskali zamrznuté mláky a kamene sa občas šmýkali od ľadu. Odbočili sme z turistického chodníka a naviazali sme sa na lano na sprievodcov. Boli sme tri páriky na dvoch sprievodcov, tak sme sa s Pedrom museli rozdeliť :-/. Nasledovala zábavnejšia a strmšia časť výstupu cez Tatarkovu próbu. Občas reťaze a kramle, pauza na desiatu na Zadnom Gerlachu a pokračujeme. Tu začalo prihárať, “liezli“ sme po hrebeni, adrenalín stúpal, hlavne keď prišli miesta so skalami ďaleko od seba a musela som spraviť krok bez toho, aby som sa pridržiavala rukami. Veľmi sme sa potešili, keď sme v diaľke uvideli kríž, ale sprievodca nás hneď zchladil, že je to omnoho ďalej, ako sa zdá a mal pravdu :). Posledný úsek viedol po vrchole hrebeňa, tí odvážnejší kráčali, ja som išla po štyroch... Počasie nám neprialo, všade naokolo bola hmla, nevideli sme ani na najbližší kopec, ale aspoň sme nevideli tú hlbočinu pod nami :). Stále sme na tom boli lepšie ako ďalší zákazníci Horoškoly, ktorým sa výstup, plánovaný dva dni po našom, zrušil kvôli snehovej metelici.  O jednej sme dorazili na vrchol, pofotili sa, zavolali rodičom, niečo zjedli a pomaly išli ďalej, ešte sme pred sebou mali dlhú cestu. Hore bol 1°C a občas to vyzeralo, že aj vločky padali. Cesta dole viedla Batizovskou próbou na druhú stranu kopca. Cestu nám uľahčovali reťaze a kramle, ale väčšinou som išla zadkom ku skale, opierajúc sa o ruky, až ma boleli zápästia. Nasledovalo nekonečné klesanie Batizovskou dolinou na Sliezsky dom. To už ma poriadne boleli kolená a na nálade nepridalo ani vedomie, že ešte ma čaká dlhá cesta po asfaltke. Na parkovisko v Tatranskej Polianke sme sa dovliekli o siedmej večer. Ani som sa nevládala vyzuť. Chudák Pedrov brat ešte šoféroval až do Bratislavy, za čo mu veľmi ďakujeme. Ako vraví Pedrov tatino, zážitok nemusí byť pozitívny, hlavne že je intenzívny. Výlet bol veľmi náročný a zdĺhavý, avšak aj pozitívny, veď sme boli na najvyššom vrchu Slovenska! Trvalo nám to 15 hodín, prevýšenie bolo 1600 metrov. Škoda, že na druhý deň som mala ťažkú skúšku z farmaceutickej chémie :D.

Na hrebeni

Kríž na Gerlachu

3. Sněžka (1,603 m n.m.), Česká Republika, zdolaná 30.11.2014

Rozhodli sme sa pokračovať v našej štatistike cestou najmenšieho odporu a vydali sme sa na neveľký kopec bratov Čechov spolu s Marekom. Cesta autom bola dlhá ale trafili sme bez problémov až pred náš penzión. V sobotu sme sa vybrali hore na Sněžku, nie lanovkou, ale pekne pešo po vlastných :). Cesta nebola náročná, bolo mierne nasnežené a svietilo slniečko. Videli sme kozičky a prasiatka, našli sme pár kešiek a od určitej výšky bola všade na stromoch krásna námraza. Na vrchole strašne fúkalo, tak sme sa schovali do poľského bufetu na horúcu čokoládu, prezliekli sa a išli späť. Povedali sme si, že vyskúšame inú cestu dole, aj tá bola veľmi pekná, ale dosť dlhá. Ešte stále vysoko na kopci sme videli krásny západ slnka s inverziou, čo znamená, že poslednú časť turistiky sme išli po tme. Nemali sme moc veľa svetiel, ale cesta bola dosť široká a stratili sme sa (trošku) len raz, keď sme si chceli skrátiť trasu. Zabočili sme do prvej reštaurácie, ktorú sme našli a potom na penzión, zahrať si nejaké hry a spať. Aj keď Sněžka nie je z najvyšších kopcov, bola to veľmi príjemná turistika, s vrcholom nad oblakmi.

Číňania na Sněžke :D

Idylka po ceste dole

4. Mount Olympus (1,952 m n.m.), Cyprus, zdolaný 2.4.2015

Na Cyprus sme išli na Veľkú Noc, využili sme pohostenie sesternice Ivanky, ktorá tam bola na Erasme. Požičaným autom sme chodili po celom ostrove a nevynechali sme ani najvyšší kopec. Samotný výšľap nebol náročný, stačilo vyjsť asi 100 výškových metrov od auta k vrcholu. Počasie bolo ukážkové, videli sme bielo-biele mlieko všade naokolo a fúkalo ostošesť. Ani vrcholovú fotku na totálnom vrchole sme si nemohli spraviť, lebo Britskí vojaci nás predbehli a postavili si tam základňu... Kto by to bol povedal, ale na Cypre sa aj lyžuje. Sezóna už skončila, ale vyskúšali sme, či majú pohodlné lanovky :).

Lanovka na Olympe

Tento rok plánujeme zoznam vyjdených kopcov rozšíriť o ďalšie krásne vrcholy. Budeme radi, ak sa k nám pripojíte na tieto dobrodružstvá. Ak by ste mali záujem, kľudne napíšte a dáme Vám info, kam a kedy sa chystáme.