Chata pod Chlebom

Na chatu pod Chlebom sme chceli ísť už minulý mesiac, ale kvôli zlému počasiu sme to zrušili. Teraz sme sa rozhodli, že ideme, malo byť síce zatiahnuté, ale nasnežené. Aďo žiaľ zostal doma s migrénou a my sme v sobotu ráno zo Súče museli ísť ešte do Nitry pre Vierku. Takže sme začali šľapať zo Šútova až o pol jednej, čo je dosť neskoro, keďže slnko zapadá o štvrtej. 

Cestou k vodopádu.

Predpoveď hlásila okrem snehu aj mínusové teploty, tak sme sa poriadne naobliekali a vyrazili smer Šútovský vodopád. Po chvíli sme vyzliekali mikiny, potom aj bundy a šľapali sme iba v tenkom dlhom rukáve. Stretávali sme dosť ľudí, ale oni boli iba pri vodopáde. Aj my sme sa pokochali najvyšším vodopádom v Malej Fatre a vydali sme sa po modrej značke strmo hore. Chodník nebol vôbec vyšliapaný, nebolo vidno žiadne stopy a značky tiež bolo vidno na stromoch iba občas. Našťastie Pedro má dobrú navigáciu v mobile a presne vedel pozerať, kadiaľ máme ísť. Užívali sme si zasnežené stromy a dokonca bola nad nimi aj modrá obloha. Vedeli sme však, že kým vyjdeme hore nad stromy, už bude určite obloha zatiahnutá a západ slnka z hrebeňa nestihneme. Pôvodne sme mali veľké ambície vyjsť až hore na Chleb a potom ísť na chatu, čoskoro sme pochopili, že zimná turistika zaberá omnoho viac času a energie a že to bol nedosiahnuteľný cieľ.

Šútovský vodopád.

Ešte vysmiate.

Ako sme sa blížili na úroveň lesa, počuli sme, ako tam fučí vietor, tak ešte v závetrí sme si obliekli bundy a na hlavu sme si dali lyžiarske okuliare (najlepšia vec aj na turistiku, keď fúka sneh do tváre). Pedro ako prvý prerážal cestu v snehu, my sme sa plahočili za ním. Oči uprené na Pedrove stopy, paličky dosť pomáhali (akurát ma okrem nôh potom boleli aj ruky). Od Mojžišových prameňov sme v podstate nevideli žiadnu značku, riadili sme sa podľa navigácie v mobile. Po chvíli sme si dali na topánky nesmeky, lebo pod vrstvou snehu bola zamrznutá škrupina a po tej sa šmýkalo. Potom sme hľadali také namrznuté časti, aby sme sa neprebárali. Keď sme vyšli na horizont (pozor, nie až hore na hrebeň), tak sme videli kadiaľ sme vlastne mali ísť, že sa ide takým žľabom a my sme išli vrstevnicami cez kopec. Možno to bolo lepšie, bolo tam menej nafúkaného snehu. Pomaly už zapadalo slnko a začalo sa stmievať a my sme chatu ešte stále nemali ani na dohľad. Pedro vytiahol čelovku, my sme za ním išli bez svetla. Pozerala som mu na nohy a kde on šľapol, tam som stupila aj ja. Vierka sa dosť zabárala, aj paličky sa jej zapichovali hlboko do snehu, už sme boli z toho zničení a chceli by sme byť už na chate. Už sme nevládali, chýbala nám energia, lebo sme nemali poriadny obed, iba nejaké keksíky a Vierku okrem toho začalo bolieť bedro.

Aspoň nejaké výhľady občas boli.

Neskôr sme videli aj nejaké čelovky, ktoré išli dole z Chlebu, tak sme už dúfali, že sa napojíme na žltú značku a spoločne dôjdeme na chatu. Ale cesta na chatu bola nekonečná a aj na žltej sme hľadali, kadiaľ vlastne máme ísť, lebo sneh zavalil kosodrevinu, ktorá išla cez chodník a nebolo jasné, kadiaľ má ísť cestička. Takže sme sa naďalej prebárali a plahočili cez kosodrevinu. Potom sme už videli v diaľke žiaru zo svetla chaty, vzbĺkla vo mne nádej a pridala som do kroku. Z posledných síl sme sa domotali na chatu, oprášili sa od snehu, skrehnutými rukami stiahli nesmeky a postupne sme sa rozmrazovali pri teplej polievke. Cesta nám trvala 4,5 hodiny a prešli sme 8 km… Nejakí traja chalani sa obúvali, že idú von do tej tmy. Oni prišli len na otočku, po zelenej zo Šútova a tak sme zistili, že hore idú zo Šútova dve značky - modrá a zelená. Viacerí sa divili, keď sme vraveli, že sme išli po modrej, keďže sa tadiaľ v zime nechodí a potom sme zistili, že je tam asi aj lavínové nebezpečenstvo. Tak sme si aspoň povedali, že po tej jednoduchšej zelenej pôjdeme v nedeľu domov. 

Zimná krajinka.

Sedeli sme v bufete ako päť peňazí, hrali karty a nevládali sa pohnúť. Rozmýšľali sme, či môžeme ísť už o šiestej spať alebo to bude blbé, 😀 nakoniec sme chvíľu potiahli, zahrali sa Človeče a išli sme spať asi o deviatej. Chata je celá prerobená, vynovená, veľmi pekne a moderne zariadená. Sú tam dve menšie izby a jedno podkrovie, kde je asi 20 postelí. Kým bola chata prerobená, myslím že tam nebola sprcha, teraz tam boli dve sprchy na žetóny na 3 minúty. Pri posteliach bolo veľké podkrovné okno, odkiaľ bol ráno pekný výhľad von. Bolo zjavné, že sme nemuseli vstávať na východ slnka, keďže snežilo a bolo zatiahnuté.

Vynovená chata.

Budíček o siedmej, 7 30 raňajky, v pohodičke sme si ešte dali kávu a o deviatej sa vymotali. Ruksaky sme si nechali na chate a iba tak naľahko sme sa vybrali hore na Chleb. Hneď bolo vidno, že po tej trase chodí viacej ľudí, aj ráno pred nami už nejakí išli. Od rázcestia Pod Chlebom už bolo zimné značenie (vysoké tyče). Samozrejme, že sme vyšli spoza zákrytu a fučalo tam, ako na Chlebe fučí vždy. Aspoň sme sa nemuseli brodiť snehom a kráčali sme po namrznutom snehu v nesmekoch. Na vrchole sme sa odfotili a išli sme späť. Výhľady boli ako sme čakali - mlieko, kam oko dovidí.  Z chaty na Chleb značka písala asi 45 minút a to sme aj za ten čas zvládli, takže terén nebol nejaký extra náročný a dole sme to zbehli raz dva.

Chleb.

Aj acroyogu sme zvládli.

Spokojný Pedro.

Vrátili sme sa ku chate a chceli sme postaviť veľkého snehuliaka, ale sneh bol veľmi sypký, ledva sme z neho vedeli urobiť gule na guľovačku. Vybláznili sme sa pred chatou a išli sme sa zohriať dovnútra. Dali sme si parené buchty a jelení kotlíkový guláš a vybrali sme sa dole k autu po zelenej. Boli sme vybavení aj na cestu dole, mali sme so sebou lopaty. Dali sme si pršiplášte na ruksaky, sadli na lopatu a šup dole. Išlo to naozaj rýchlo, občas bol problém zabrzdiť, ale snehu bolo všade dosť, tak sa dalo zastať v záveji. Na zadku bolo cez lopatu cítiť všetky hrbole a kamene, takže zadky máme pootláčané že až. Ale bola to veľká zábava a mysleli sme si, že ušetríme veľa času, ale nakoniec sme sa niekde zamotali a aj tak nám cesta dole trvala dve hodiny, ako písala značka. 

Okuliare a štucne sú na cestu na lopate nevyhnutné.

Ako vraví motto Nosálovcov: Zážitok nemusí byť pozitívny, hlavne, že je intenzívny!

Malta s deťmi

Pedro potreboval minúť do apríla 10 dní dovolenky, tak sme to využili a hľadali nejaké teplo a more. Najlepšie nám vyšla Malta, hlavne kvôli 2 hodinovému letu (také Kanáre 5 h). Matúško (3,5) ani Luky (1) ešte neleteli, tak sme to nechceli riskovať. V polke februára sme kúpili letenky cez Ryanair, nás 4 s jedným kufrom do 20 kg to vyšlo 352 €.

Program som celý pozerala ja, ako matka na materskej dovolenke, ktorá nemá čo robiť 😀 a potom som odprezentovala možnosti Pedrovi. Malta má bohatú históriu, škoda, že my sme v tomto smere úplní ignoranti. Vybrali sme sa za prírodou, takže v hľadáčiku boli pláže a prechádzky po pobreží. Nesmelo chýbať ani najvyššie miesto Malty, Dingli Cliffs. Malta sa skladá z viacerých ostrovov, obývané sú Malta, Gozo a Comino (až 2 obyvatelia). Prvé 3 noci sme spali na ostrove Gozo (50 € / noc spolu), zvyšok na západe ostrova Malta (57 € / noc spolu). Malta má vraj dobrú sieť autobusov a za cca 25 € sa dá kúpiť týždenný lístok. Aj nás to lákalo, že ušetríme, Luky nebude revať vo vajíčku v aute. Potom sme si predstavili, ako ráno cestujeme s 2 deťmi hodinu busom dakam, tam výlet, potom aby nám vyhovoval spoj späť na ubytko.. Nakoniec sme si na celú dobu požičali auto za 290 €😀. Matúškovi sme objednali autosedačku, Lukyho vajíčko sme zobrali z domu. Deti do 12 rokov majú zdarma povolené zobrať si kočík + autosedačku alebo cestovnú postieľku. Kúpili sme z druhej ruky cestovný obal na autosedačku a pribalili tam aj základňu na izofix a pár drobností.

Taška na autosedačku / kočík je dosť veľká.

17.3.2023 piatok - cestujeme

Ráno sme sa v pohode vychystali a o 9 odišli z domu. Na letisku sme odovzdali kufor a tašku s autosedačkou (vôbec nepozerali, čo v tej taške je), aj s kočíkom sme prešli cez security. Do lietadla sme išli z terminálu pešo, kočík sme odovzdali chlapíkovi až vonku pri lietadle a potom nás na Malte čakal pri schodíkoch lietadla. Miesta sme mali rezervované, takže nebolo sa kam ponáhľať. Matúško zvládol let super, akurát dosť kopal do sedadla pred sebou.. Luky si zdriemol pol hoďku na letisku, tak bol asi aj unavený. Občas sa hral, jedol, aj plakal, ale neviem, či ho aj uši boleli.. Zaspal v nosiči na poslednú pol hodinu. Na pristávanie musel byť pripútaný o môj pás a otočený čelom dopredu, ale presun z nosiča úspešne prespal. 

Auto sme požičali v pohode, na letisku boli prehľadné šípky k požičovniam. Akurát Matúškova sedačka nemala dobré polstrovanie pod zadkom, tak sme išli pre druhú sedačku asi 15 minút autom. Jazdí sa tu vľavo, Pedro požičal auto s automatickou prevodovkou, aby sa viac mohol sústrediť na cestu. Asi o pol hoďku sme prišli do Cirkewwa k trajektu na ostrov Gozo, čakali sme možno 20 minút a nalodili sa. Išli sme preskúmať palubu trajektu, Matúško hneď hlásil, že našiel záchranné koleso a člny. Cesta trvala iba chvíľu, robili sme potom zmätky pri nastupovaní do auta, ale stihli sme sa vylodiť 😁. V lete to tu musí pôsobiť vyprahnuto, keď je veľmi teplo, sucho a žiadna zeleň, aj domy sú pieskovej farby. Aspoň teraz je všade zelená tráva a kvitnú kvety, hlavne veľa žltých. A kopa kaktusov všade. 

Išli sme do Lidla na nákup a do Marsalfornu na ubytko. To už bolo vyše 6 hodín a stmievalo sa, takže na večeru cestoviny a zvyšky z cesty. Na ubytovaní nie sú radiátory, v spálňach je klíma, ale treba hodiť €, aby tam išla elektrina. Bola tam dosť zima a hlavná spálňa zatuchnuto smrdela, tak sme si spojili 2 postele v druhej izbe a spali tam. Luky mal svoju postieľku. 

Na letisku je všetko zaujímavé, ani spať sa mu nechcelo.

Ruksak väčší ako on 😅. Kúpili sme nový na cestovanie.

Boli aj krušné chvíľky..

18.3.2023 sobota - Xwejni Salt Pans + okno Wied il-Mielaħ 

Zobudili sme sa do slnečného rána, bez stresu sa najedli a vychystali. Autom sme sa presunuli kúsok (tu je všetko kúsok) po úzkych cestách ku Xwejni Salt Pans. V plytkých bazénikoch sušia morskú vodu a tak získavajú soľ. Najprv sme preskúmali skalnú vežu, za ktorou sme našli prvé salt pans aj so starým opusteným domom. Potom sme sa vybrali po pobreží na západ, kde boli hlavné salt pans, ktoré sú stále využívané (máj - september) a je tam zákaz vstupu. Bolo to veľmi pekné, malebné, rada by som to videla v hlavnej sezóne aj s kôpkami soli. V malom obchodíku sa tá soľ aj dala kúpiť. Svietilo slnko, ale fúkal chladný vietor. So spiacim Lukym v nosiči mi bolo dobre v krátkom tričku, neskôr v mikine. Matúško sa aj vyzul a hral sa v "mláke", ale ani tam nebola extra teplá voda. Pôvodný plán bol prejsť 2 km na Wied il-Għasri pláž, ale nedošli sme ani do polovice 🙂. Pedro išiel späť pre auto a Matúško sa zatiaľ hral v mlákach. Uvidíme, koľko programu ešte vypustíme.. 

V Marsalforne sme si sadli do prvej reštaurácie na promenáde, Pedro si dal pizzu, ja cestoviny s lososom. Škoda, že nie sme milovníkmi morských plodov 🙂. Siesta na ubytku, potom sme až o piatej vyrazili znova do terénu. Chceli sme ísť pozrieť skalné okno Wied il-Mielaħ a potom ostať na pláži Wied il-Għasri. Navigácia nás poslala úplne zlou cestou.. Zrejme vybrala najkratšiu cestu, neviem, či aj najrýchlejšiu. Každopádne vybrala najužšiu a najhrkotavejšiu 😅. Slnko už pomaly zapadalo, citeľne sa ochladilo. Pozreli sme si skalné okno zblízka - dalo sa ísť dole takmer k vode po schodoch, aj zhora z útesu oproti. Matúško s Pedrom videli akurát západ slnka o 18:15 (ja som sa vracala z vrchu okna) a keď sa prešli trochu ďalej po útese, našli pekný pohľad na veľkú vymytú jaskyňu. Bolo nám jasné, že pláž už nestíhame + späť sme chceli ísť opačným smerom po normálnej ceste. Tak sme sa ešte zabavili na mieste. Cesta späť možno trvala dlhšie, ale bola o dosť príjemnejšia, po veľkých cestách. Povedali sme si, že by sa zišlo začať deň skôr, aby sme toho stihli viac, ale chalani išli aj tak neskoro spať.. 

Tu sme vo vode videli malé medúzy.

 

Soľ sa tu zbiera od mája do septembra, je tam zákaz vstupu.

 

Nevyužívané salt pans, kam sa dá ísť. 

Výletníci. 

Skalné okno Wied il-Mielaħ. 

Janka a západ slnka. 

Matúško na koni.

 

19.3.2023 nedeľa - Tal-Mixta cave + Ramla beach

Dnes nás Luky zobudil skôr, vymotali sme sa z ubytka aj tak až pred 9. Rýchly nákup kapsičiek s výživou v Lidli a autom sme sa doviezli hore k jaskyni Tal-Mixta. Stretli sme asi 5 ľudí, neskôr sme videli, že tam bolo plno. Do jaskyne sa ide úzkym vchodom, potom sa rozširuje. Je tam pekný výhľad na zátoku. Luky zaspal v nosiči, tak sme pozerali, nakoľko adrenalínová je cestička dole kopcom z jaskyne, že by som išla na pláž pešo a Pedro s Matúškom naokolo autom. Dalo by sa to zísť dole, ale po pol hodine sa Luky zobudil, tak sme išli všetci autom. Pláž Ramla má oranžový jemný piesok, chalani sa pekne zahrali. Je tam fajn WC aj sprcha, v sezóne aj nejaký bufet asi býva otvorený. Videli sme pár otužilcov v mori, ale voda bola fakt studená, aj fúkalo. Odniesli sme veci do auta a prešli sa po pláži a kúsok po skalnom pobreží po jednu kešku. Bola to vlastne cesta k tej jaskyni, zdola vyzerala byť malinká. Späť sme skúsili ísť cez zarastenú pieskovú dunu, ale cestička nás doviedla k vodnému kanálu. Tak späť a nájsť lepšiu trasu. 

Späť do Marsalfornu na obed. Poobede Matúško nechcel ísť pozrieť veterný mlyn, ani ísť na pláž, že len sa prechádzať a naháňať. Tak sme išli napešo k moru a na pláž Għar Qawqla. Nie je tam piesok ani štrk, ale také kamenné platne a niekoľko schodíkov do vody. Presunuli sme sa späť na promenádu na Marsalforn Beach, kde sú kamienky a piesok. 

Pri jaskyni. 

V jaskyni. 

Oranžový piesok. 

Lukyho prvé stretnutie s morom. 

V pozadí hore mini čierna jaskyňa. 

V pozadí pláž Għar Qawqla. 

20.3.2023 pondelok - Inland sea, Blue hole + presun trajektom

Ráno sme sa pobalili a trochu hekticky odišli o 9:30 z Marsalfornu na západné pobrežie k Inland sea. Kedysi to bola veľká jaskyňa, strop sa prepadol, ale v skale ostal tunel, takže je to také malé morské jazero. Je to populárne miesto na potápanie, ja s Matúškom sme išli na 15 minútový výlet loďkou cez tunel na more (4 € / os). Vošli sme do 2 jaskýň, Blue Grotto a Cathedral, je tam čistá voda, hlboká 6 - 20 metrov. Videli sme pár malých medúz a oranžový koral na skalách. Okolo obeda už bolo parkovisko plné, aj dáke autobusy tam boli, dobre sme to ešte stihli okolo tej 10.. Z rovnakého parkoviska je z útesov výhľad na Blue hole a kedysi tu bolo slávne Azure Window, ktoré sa v roku 2017 zrútilo počas búrky do mora. Matúško sa pohral v hline a mlákach, Luky si pospal v nosiči a vybrali sme sa na trajekt. Po ceste na Gozo sme nič neplatili, až teraz sme išli okolo okienka na lístky (spolu 21,50 €). 

Ďalšie ubytovanie sme mali hneď na severozápade v mestečku Mellieha, pekný byt s 2 spálňami. Tiež tam bola zima, ale aspoň v spálni bola klíma, ktorá sa dala zapnúť aj bez platenia extra za elektrinu. Teplý vzduch z klímy bol príjemný, ale do obývačky s kuchyňou sa nedostal a po vypnutí klímy bola o chvíľu znova zima (aspoň teda mne). Zložili sme veci a vybrali sa na obed. Mesto je na kopci, tak sme mali aj trochou cvičenia, hlavne potom, keď Pedro tlačil Matúška v kočíku hore strmým kopcom. Našli sme nejakú hlavnú ulicu a burgre, tak sme vyskúšali a dobre sa najedli. Matúško nechcel ísť na ďalší výlet, že ideme iba preskúmať toto mesto. Vybrali sme sa dole kopcom k moru, ale to bolo dosť ďaleko. Pri kostole Parish Church of Mellieha sme našli ihrisko s pekným výhľadom a kaviarňou. Začalo popŕchať, tak sme nakúpili drobnosti v potravinách a hore kopcom prišli na ubytko.

Tunel k moru. 

Vraciame sa z plavby. 

Blue hole. 

Ihrisko s výhľadom.

 

Cesta na ubytko. 

21.3.2023 utorok - Miġra l-Ferħa + Dingli Cliffs 

Dnes nebolo až tak slnečno, vybrali sme sa pol hodinu autom k Miġra l-Ferħa. Je tam malá roklina, kam sme chceli ísť "za odmenu" po prechádzke, ale Matúško už chcel ísť preč 🙄. Vybrali sme sa po pobreží po vrchu útesov smerom na juh. Okolo bola tráva a rozkvitnuté kvety, určite krajšia scenéria ako v lete. Mali sme výhľad na útes "za zákrutou", to bol aj cieľ našej cesty - Matúško razantne zavelil, že ideme späť. Asi to aj stačilo, prešli sme 3,8 km. Po ceste sme videli 2 morské jaskyne pod nami.  

Poobede sme išli na Dingli Cliffs, najvyššie miesto Malty. Je to celkom blízko doobedného výletu, ale dobre nám padlo ísť na obed na ubytko. Keška a miesto s výhľadmi sú hneď pri ceste, žiadna vysokohorská turistika sa nekonala. Vonku dosť fúkalo, takže sme sa ani neprešli po pobreží. Po krátkom boji s Matúškom a jeho nie veľkej láske k foteniu sme sa odfotili s vlajkou a výhľadom. Presunuli sme sa kúsok na Clapham Junction, kde sú také akoby koľaje v skalách. Vôbec to pre nás nebolo zaujímavé miesto, aspoň sme tam našli najstaršiu kešku na ostrove.

Na začiatku išiel Matúško chvíľu po svojich.

Odtiaľ sme prišli. 

Na cípiku sme to otočili. 

A späť k autu. 

Najvyšší bod Malty.

  

22.3.2023 streda - Aquarium

Aquarium v St. Paul's Bay otvára o 10, prišli sme tam 9:30 a podarilo sa nám zaparkovať pri ceste pred vchodom, inak je tam platené parkovisko. Uspala som Lukyho v kočíku, Matúško s Pedrom preskúmali pekné tématické ihrisko. Svietilo slnko a nefúkalo, prišlo nám zatiaľ najteplejšie a to sme vybrali dnešok indoor, že bude škaredo 😁. Lístky sme si kúpili dopredu cez internet, namiesto 15 € za dospelého sme platili 12 €, deti platia až od 4 rokov. O 10 Luky spal, vnútri bolo pár ľudí, jedna skupinka škôlkarov. Inej skupinke sprievodca hovoril o žralokoch, tak sme chvíľu aj my počúvali. Mali tam bábätká, ktoré sa im vyliahli z vajíčok, ktoré zachránili z mŕtvej samičky, ktorú našli na trhu. Keď vyrastú, začipované ich vrátia do mora. Matúškovi sa páčil detský tunel, ryby v ňom boli iba doplnkom 😅. Nadšene sa rozbehol, keď mu Pedro ukázal raju, ako keby to bolo jeho obľúbené zvieratko alebo čo.. Zaujímavý bol aj veľký tunel, tam plávali 3 žraloky, na ktoré sa Matúško tešil. Boli dosť malé, ale asi mu to moc nevadilo. Východ bol cez gift shop, Matúško tu mal svoje peniažky, tak si kúpil plyšovú jašteričku s magnetickými nohami. 

Najesť sme sa išli rovno do reštaurácie v objekte, nechcelo sa nám hľadať nič iné a nemali tam predražené ceny. Matúško dostal detské menu s omaľovánkami a mini farbičky, Luky detskú sedačku (to fakt pomáha a vydrží dlhšie sedieť). Pedro skončil pri pizza margherita, ja som si dala kurací šalát a dobre som spravila, vajíčko jedli obaja chalani, Matúško aj cibuľu a mäso, Luky zase avokádo. Matúško šup do kočíka, Luky Pedrovi do nosiča a išli sme sa prejsť. O chvíľu chalani spali, my sme sa pozerali na nedostupnú kešku, kde by bolo treba prebrodiť kus mora. 

Chceli sme ísť niekam na pieskovú pláž, ale Matúškovi sa veľmi páčilo na tom ihrisku pred akváriom, stále sa chcel hrať na pirátov a policajtov a naháňať sa. Ani zmrzlinu nechcel, až keď sa neskôr buchol, sám povedal "poďme pohľadať zmrzlinu, to by mi mohlo pomôcť" 😅. Mal svoje peniažky, už sa za ne povozil na vláčiku. Vybral si zmrzku, povedala som mu, čo má povedať a sám si vypýtal "One chocolate icecream please" , dal peniaze a poďakoval "Thank you" 😊. Luky lozil po ihrisku, trochu sa pošmýkal, keď sme jedli zmrzlinu, lozil okolo po zemi a naháňal fľašu s vodou. Keď je spokojný, vie sa veľmi dobre sám zabaviť. Pred šiestou sme sa konečne vybrali na ubytko, navarili večeru a okolo 9 išli deti spať. 

Tématické ihrisko pred akváriom. 

V tuneli s úhormi. 

 

Predátor a žralok 😀. 

S kobylkou. 

23.3.2023 štvrtok - Ghadira beach + Mdina

Dnes bolo náročné ráno, tak sme išli len pár minút na Ghadira beach, náročnejší program by sme asi nezvládli. Na prašnom parkovisku robili nejaké výkopové práce, tak Pedro išiel kočíkovať Lukyho a Matúško pozeral bager a hral sa s lopatkou v prachu. Aj náležite k tomu potom vyzeral.. Robia tu novú cestu, na pláž sme prešli cez stavenisko, ale kúsok ďalej asi bol aj normálny prístup. Na pláži bol jemný sivohnedý piesok a nejaké rastlinky. Vstup do mora bol pozvoľný, aj keď osobne sme more moc nepreskúmali, len na nabratie vody do krhličky na postavenie hradu. Na to, že to má byť najdlhšia piesková pláž, mi prišla dosť malá. Ramla beach na Gozo bola väčšia a krajšia, s prírodou naokolo. Ani verejné WC som tu nevidela, išla som do stánku. Matúško si všimol zmrzlinu, tak sme si 1 kúpili. Zrovna prišiel veľký mrak a fúkalo, zima bola 😅. Pedro vozil Lukyho mimo piesok, keď sa zobudil, ani nešli za nami, naložili sme sa do auta a išli do historického mestečka Mdina. Cestovalo by sa nám oveľa jednoduchšie, keby Luky v sedačke nereval. Presuny nie sú dlhé, ale takto aj 5 minút trvá večnosť.. 

Práce na cestách nás poslali mimo hlavnú bránu do mesta, aspoň sme našli v pohode parkovanie. Matúško išiel do kočíka spať, tak, že pôjdeme do parku v priekope vypustiť Lukyho na trávu. Tráva tam síce bola, ale nemohlo sa na ňu ísť 🤷🏼‍♀️. Tak chudák Luky ostal v nosiči. Trochu som to nedomyslela, ísť do historického centra hľadať obed. Pár reštaurácií by sa tam našlo, ale samozrejme vyššej cenovej kategórie. Kúsok vonku za hradbami sme našli v pohode reštauráciu, sedeli sme na terase. Dali sme si cestoviny so zajačou pečienkou a šalát s mozzarellou a prosciuttom. K tomu pivko za 5 € 🙄. Luky si polozil, kým nám doniesli jedlo, dostal svoju stoličku (väčšinou mali v reštauráciach detskú stoličku) a vyjedal nám, čo mohol. Spiacemu Matúškovi sme zabalili pár cestovín na neskôr, ale vraj mu nechutili. 

Večný problém výletov je, že kým deti spia, my chodíme, unavíme sa a oni sú potom funky fresh. Tentokrát sme sa prechádzali úzkymi uličkami kamennej Mdiny, podľa fotiek sme hľadali skryté zákutia na splnenie úlohy do kešky. Dalo sa ísť na vyhliadkovú jazdu na mini koči s koňom, našťastie to Matúškovi ani nenapadlo. Keď sa chalani zobudili, presunuli sme sa na veľké ihrisko pred hradbami. Boli tam preliezky pre malých aj veľkých, aj pre vozíčkarov. O pol 9 už Luky spal, Matúško čítal knižku, celkom dobre sa nám to uspávanie podarilo. 

Ghadira beach. 

Tento obed nás vyšiel 32 €, podarilo sa nám najesť aj za 24 €. 

Mdina Gate. 

Mdina. 

24.3.2023 piatok - Il-Blata tal-Melh + Golden Beach 

Dnes sme sa zobudili až o 8, aj tak nám trvalo klasicky 2 hodiny, kým sme sa vymotali z bytu.. Chceli sme ísť na pobrežie Il-Blata tal-Melh, kde mali byť zaujímavé veľké kamene a salt pans. Parkovanie sme si tipli z mapy, lebo stránka maltatina.com nešla (kde bol o tom článok aj s parkovaním, veľa info som čerpala z tejto stránky). Tipli sme si zle, cestičky viedli k bránam na súkromné pozemky. Stretli sme 1 rodinku, poradili nám, kde máme zaparkovať. Oni odtiaľ prišli cez súkromné pozemky, chceli asi spraviť dáky okruh. My sme sa vrátili do auta a išli na navrhované P. Zaparkovali sme na 35°54'11.940"N, 14°20'3.573"E a vybrali sa dole kopcom k pobrežiu. Terén v pohode zvládol Matúško aj ja s Lukym v nosiči. O chvíľu sme prišli na plošinu na vrchu útesu a tam sme aj ostali. Bol tam jemný piesok, kde sa deti spokojne hrali, my sme na striedačku išli preskúmať terén ďalej. Bolo treba ísť po skalách hore a dole, ale aj to by sme zvládli. Nasledoval zárez do skaly, ale dal sa v pohode nadísť, Pedro išiel ešte potom pozrieť za roh, ale salt pans nevidel. Skúmala som potom mapu a my sme boli iba pri malom záreze, ten veľký, ktorý sa nedá v pohode prejsť, je až ďalej (a za ním salt pans). Po ceste späť k autu sme stretli rybára, mal udicu v hand made obale z plastového potrubia. Loví ryby z vrchu útesu, kde je hlboká voda. Neloví pri hladine s plaváčikom, ale práveže v tej hlbokej vode. Dnes sa mu nepodarilo nič uloviť, ani sme nevideli, ako loví, mohlo to byť zaujímavé. 

Na poobedie sme chceli ísť na Golden Beach, len tam boli nejaké obchádzky a uzavretá cesta, chvíľu to vyzeralo, že to vzdáme, ale dostali sme sa tam. Verejné parkovanie bolo plné, tak sme šli na platené za 1 € / hod. Reštaurácia, ktorú Pedro našiel na mape tam našťastie bola a bola otvorená, dokonca ani nebola predražená. Dali sme si pizzu, risotto a pivo, uspali deti a presunuli sa na pláž. Matúško spal v kočíku, Lukyho sa nám podarilo vyložiť z nosiča na deku a Pedro ho poctivo strážil. Ja som si zatiaľ kúpila kávu a omrkla verejné WC. Išla som aj do stánku s vodnými športmi popýtať sa na kayak. Chlapík povedal, že najbližšie 2 dni tam bude fúkať (veľké vlny), ale že v Mellieha Bay má byť fajn a mám pozrieť inú požičovňu. Golden Beach bola inak veľmi pekná, bolo tam zatiaľ najviac ľudí, ako sme na pláži stretli. Niektorí sa aj kúpali, mne stačilo, keď ma vlny zamočili po kolená. Najprv som sa prezliekla do kraťasov, ale po chvíli som to oľutovala, dala si opäť dlhé gate a mikinu. Ten vietor je strašne studený a keď príde nejaký oblak, hneď sa ochladí. Pred 18 sme sa zbalili, pozreli si ešte západ slnka a šup na ubytko. Na večeru klasicky polotovar cestoviny.. 

Nesprávna cesta k súkromným pozemkom. 

Na vrchu útesu. 

V cieli výletu. 

Jemný piesok deti výborne zabavil. 

Malý zárez, cez ktorý sa dalo ísť ďalej. 

Všetci chlapi spia (Pedro s Lukym sú schovaní pod uterákom). 

Kopeme jamu. 

Luky sa naučil cúvať do jamy a potom to skúšal do každej malej jamky 😅. 

Západ slnka. 

25.3.2023 sobota - Victoria Lines + Golden Beach 

Victoria Lines je cca 12 km dlhý obranný múr, prezývaný aj Great Wall of Malta. Dá sa prejsť celá trasa, my sme sa pomotali iba na jednom kúsku. Prešli sme sa po múre, potom sme trochu preskúmali starobylé príbytky v skalách. Najväčší "dom" sme ani nevideli, lebo Luky sa už zobudil a chcel byť vypustený z nosiča. Pre veľký úspech sme išli znova na Golden Beach. Zaparkovali sme hore pri veži, mala tam byť keška, ale zistili sme, že tá je až na ďalšom skalnom výbežku. Zároveň sme mali výhľad na Għajn Tuffieħa beach s oranžovým pieskom. Vyzeralo to lákavo, lenže prístup dole bol po milión schodoch a my sme potrebovali Matúška uspať v kočíku, tak sme sa prešli na Golden Beach. Luky sa pohral v piesku a išli sme sa naobedovať. Matúško sa zobudil, keď sme už mali jedlo na stole a mohol rovno jesť. Luky medzitým zaspal v nosiči a vyklopila som ho do kočíka, kde vydržal akurát do odchodu z reštaurácie. Okolo tretej sme prišli znova na pláž, bolo tam veľa ľudí, keďže bol víkend. My sme sa začali zberať preč okolo piatej, rodinky s deťmi striedali mládežníci, stále to tam žilo. Lukymu sa páčilo máčanie nôh v mori, škoda, že tak veľmi fúkal studený vietor, lebo slnko pieklo statočne. Matúško mal zážitok, keď požičovňa vyťahovala na breh vodné skútre takým hydraulickým ramenom. V bufete našiel zmrzlinu, nechcel ju vymeniť za keksík, ani za dva, tak sme išli na zmrzlinu. Vnútri aspoň nefúkalo a bolo teplo. Pekne si sám vypýtal pistáciovú, stála 2,25 €, ale porcia bola poriadna a zmrzlina bola dobrá. Po ceste na ubytko sme sa zastavili v Lidli na cestoviny a plienky a všetci povinne do vane umyť piesok. Chalanom to inak vôbec nevadilo, keď sa im dostal piesok do tváre, ani som ich extra nečistila, lebo boli nakrémovaní, až večer išli do vane. 

Great Wall of Malta.

  

Na parkovisku sme videli zatúlaného chameleóna. 

Šťastný vo väčšej jame. 

26.3.2023 nedeľa - Coral Lagoon + Paradise Bay Beach 

V noci som bola s Lukym hore akurát keď sa menil čas, namiesto 2 hodín boli hneď 3. Vstali sme o 8 nového času, ale nejak sme to neriešili, vymotali sme sa a presunuli sa pár minút na sever ku Coral Lagoon. Pôvodne sme chceli zaparkovať južnejšie a prejsť sa na sever, ale dobre, že sme vybrali opačný smer. Žiadna prechádzka sa totiž nekonala 😁. Prešli sme z parkoviska pár minút ku Coral Lagoon, čo je jaskyňa so spadnutým stropom, taká jama v skale s vodou na dne. S morom je prepojená tunelom, môj pôvodný plán bol ísť tam na kajaku s Matúškom. Ale najbližšie sa asi dá kajak požičať v Mellieha Bay, čo mi príde dosť ďaleko (hlavne s Matúškom), plus otvárajú až zajtra. Bližšie k moru boli členité ostré skaly a vraj taký zlý terén bol po celom pobreží na juh, odkiaľ sme chceli prísť pešo. My sme ostali skoro hodinu pri Coral Lagoon sledovať dvoch rybárov, Matúško bol fascinovaný. Ja som si našla kúsok hladšej skaly a usalašila sa tam s Lukym v nosiči. 

Už včera sme chceli ísť pozrieť Paradise Bay, ale Pedro na mape nenašiel žiadnu reštauráciu, len dáky bufet, tak sme to neriskovali. Dnes som sa spýtala domácich a povedali, že sa tam dá najesť, tak sme sa presunuli kúsok na západné pobrežie. S parkovaním problém nebol, dole sa ale išlo po dosť veľa schodoch. Zniesli sme aj kočík, našťastie tam bolo aj dosť betónu, kde sme potom povozili Matúška. Pláž nie je moc veľká, bolo tam dosť ľudí, ale nie príliš. V lete asi všade býva plno.. Bola tam jedna reštaurácia s barom, dali sme si burger a lososové cestoviny, neskôr vedľa kávu a zmrzlinu (2,50 € za 1 kopček, 3,50 € za dva). Jedna čašníčka dokonca bola Slovenka a potom sme stretli ešte jednu pani so synom, ktorý na Malte býva. 

Na každej pláži boli vždy nejakí ľudia v plavkách, opaľovali sa, poniektorí sa aj kúpali, ale nám prišla voda studená a hlavne vždy fúkal studený vietor, takže sme boli aj v mikine. Táto zátoka bola asi celkom krytá, vietor fúkal iba trochu, tak sme boli v kraťasoch a tričku. Pedrovi bolo konečne tak teplo, že ho lákala voda, akurát tam bolo dosť veľa malých medúz, ktoré vraj pŕhlia. Nakoniec to hecol a trošku sa okúpal. Ja som bola iba po kolená, medúzy ma moc nelákali.. Matúškovi stačilo tiež po kolená, on sa radšej jašil a behal po piesku. Luky pre zmenu chcel ísť do vody a plakal, keď sme ho odnášali preč, tak sme ho prezliekli do plienky a plavkového trička. Išiel bezhlavo proti vlnám, musela som ho zobrať, lebo ako vlna odišla, išiel ďalej a potom by ho to spláchlo. Potom, keď chodil k vode a prišla vlna, otočil sa smerom na breh. Nebolo až tak teplo, aby sa hral v mokrom tričku, aj ho trochu triaslo 😅, tak sme išli na WC umyť pieskovú tvár, do mora zvyšok tela a prezliecť ho do suchého. Potom sa pekne hral iba v piesku. Pedro bol zhrozený z toho piesku všade a že ako sa zabalíme a všetko, ale myslím, že sme to zvládli v pohode. Cesta na ubytko mala trvať 7 minút, ale bola zápcha, tak Luky reval o 106, aj som ho vybrala zo sedačky a išiel len tak, kým sme sa rozbehli. Do vane, najesť, chcela som aj niečo pobaliť, aby sme ráno vyrazili čím skôr. 

Coral Lagoon. 

Rybár a výletníci.

 

Matúška som na fotku musela nalákať na kopu kameňov. 

Paradise Bay.

 

Obed s výhľadom. 

Úsmev 🙂.

Po kolená stačilo.

 

27.3.2023 pondelok - Salina park + odchod domov

Balenie trvalo dlhšie, ako som dúfala, až o 11 sme sa vymotali. Chudák Luky bol už total unavený, zaspal v aute po chvíli plaču. Volala som do požičovne kayakov v Golden Beach, ale nezdvíhali, tak sme sa vybrali na Paradise Beach, že tam bolo fajne teplo, ale už zhora z parkoviska sme videli veľké vlny a dosť fúkalo. Pedro išiel pozrieť dole, či aj tam je taký vietor a bol. Tak sme išli do Salina parku, kde síce bola reštaurácia, ale bola zavretá 🙄. Park inak parádny, veľký, 2 ihriská pre malých aj veľkých a veľa stromov s piknikovými stolmi. 

Prešli sme sa asi 10 minút hľadať reštauráciu, našli sme Luzzu. Majú tam veľký detský kútik s preliezkami, autíčkom a vzdušným hokejom na €. S Matúškom sa začal hrať jeden chlapec, dostal od neho aj gumené cukríky. Matúško ho na oplátku pozval na 2 hokejové zápasy. Ťažko sa mu odtiaľ odchádzalo, ale už bol najvyšší čas ísť spať. Prešli sme sa späť cez park a užívali si hodinu ticha 😁. O 16 sme zobudili deti, naložili ich do auta a zbehli ešte do Lidlu vrátiť prázdne fľaše a plechovky a kúpiť si jedlo na cestu. Cesta na letisko nám mala trvať asi 20 minút, ale o 17 je samozrejme dopravná špička a všade zápchy. K tomu sa Pedrovi 2 x podarilo zle odbočiť a na letisko sme prišli o pol šiestej. Auto sme v pohode vrátili, chlapík nemal žiadne námietky. Hekticky sme nabalili veci do kapse s autosedačkou, našťastie hneď pri aute sme si mohli požičať vozík (potom sme ho ale pri check-in nemali kde vrátiť). Check-in v pohode, kapsa išla opäť cez nadrozmernú batožinu a ani teraz nikto neriešil, čo tam máme (bolo tam nahádzaných kopa vecí 😅). Poriadne sme sa napili vody, našťastie deti nemajú obmedzené množstvo tekutín, takže sme si mohli nechať plné fľašky. Išli sme sa motkať pomedzi kilometer pásky, ale pani nás poslala bokom priamo ku kontrole. Aj výživy ešte mal Luky dosť a nejaký jogurt, nikto nič neriešil, len sme to hodili na pás. Dokonca aj skoro prázdny 200 ml opaľovací krém nám prešiel. V duty free sme kúpili magnetku, lebo nejak sme na to zabudli. K lietadlu sme išli kúsok autobusom a medzi prvými sme nastupovali do lietadla. Kočík sme nechali pri schodoch. Luky zjedol jogurt aj kapsičku ešte pred odletom, potom dostal ešte jednu. Asi plakal tak všeobecne, že musí sedieť a že je unavený. Keď sme vzlietli a mohli si odopnúť pásy, po chvíli zaspal v nosiči. Raz som ho hojdala po stojačky, aj keď som mala byť pripútaná, nič mi na to nepovedali. Pedro sa venoval Matúškovi, riešili cestovné hlavolamy a úlohy. Z okna dokonca videli v diaľke búrku a veľa bleskov. Na našej strane bola za oknami tma, na druhej strane dlho bolo vidno pekný oranžový horizont zapadajúceho slnka. 

 

Napínavý zápas vo vzdušnom hokeji.

 

Ako sa zvykne hovoriť, dobre bolo, stačilo ☺. Prvú dovolenku s 2 deťmi sme úspešne zvládli, neľutujeme, že sme sa vybrali, aj keď boli aj ťažké chvíle. Malta sa nám páčila, som rada, že sme išli na jar, keď bolo všetko farebné. Možno o mesiac neskôr by to mohlo byť lepšie, že by bolo trochu teplejšie a snáď menej fúkalo.

Celkovo nás výlet vyšiel 1900 €: ubytovanie 542 €, letenky 352 €, auto s benzínom 340 €, nákupy 300 €, stravovanie v reštaurácii 300 €.