Na chatu pod Chlebom sme chceli ísť už minulý mesiac, ale kvôli zlému počasiu sme to zrušili. Teraz sme sa rozhodli, že ideme, malo byť síce zatiahnuté, ale nasnežené. Aďo žiaľ zostal doma s migrénou a my sme v sobotu ráno zo Súče museli ísť ešte do Nitry pre Vierku. Takže sme začali šľapať zo Šútova až o pol jednej, čo je dosť neskoro, keďže slnko zapadá o štvrtej.
Cestou k vodopádu.
Predpoveď hlásila okrem snehu aj mínusové teploty, tak sme sa poriadne naobliekali a vyrazili smer Šútovský vodopád. Po chvíli sme vyzliekali mikiny, potom aj bundy a šľapali sme iba v tenkom dlhom rukáve. Stretávali sme dosť ľudí, ale oni boli iba pri vodopáde. Aj my sme sa pokochali najvyšším vodopádom v Malej Fatre a vydali sme sa po modrej značke strmo hore. Chodník nebol vôbec vyšliapaný, nebolo vidno žiadne stopy a značky tiež bolo vidno na stromoch iba občas. Našťastie Pedro má dobrú navigáciu v mobile a presne vedel pozerať, kadiaľ máme ísť. Užívali sme si zasnežené stromy a dokonca bola nad nimi aj modrá obloha. Vedeli sme však, že kým vyjdeme hore nad stromy, už bude určite obloha zatiahnutá a západ slnka z hrebeňa nestihneme. Pôvodne sme mali veľké ambície vyjsť až hore na Chleb a potom ísť na chatu, čoskoro sme pochopili, že zimná turistika zaberá omnoho viac času a energie a že to bol nedosiahnuteľný cieľ.
Šútovský vodopád.
Ešte vysmiate.
Ako sme sa blížili na úroveň lesa, počuli sme, ako tam fučí vietor, tak ešte v závetrí sme si obliekli bundy a na hlavu sme si dali lyžiarske okuliare (najlepšia vec aj na turistiku, keď fúka sneh do tváre). Pedro ako prvý prerážal cestu v snehu, my sme sa plahočili za ním. Oči uprené na Pedrove stopy, paličky dosť pomáhali (akurát ma okrem nôh potom boleli aj ruky). Od Mojžišových prameňov sme v podstate nevideli žiadnu značku, riadili sme sa podľa navigácie v mobile. Po chvíli sme si dali na topánky nesmeky, lebo pod vrstvou snehu bola zamrznutá škrupina a po tej sa šmýkalo. Potom sme hľadali také namrznuté časti, aby sme sa neprebárali. Keď sme vyšli na horizont (pozor, nie až hore na hrebeň), tak sme videli kadiaľ sme vlastne mali ísť, že sa ide takým žľabom a my sme išli vrstevnicami cez kopec. Možno to bolo lepšie, bolo tam menej nafúkaného snehu. Pomaly už zapadalo slnko a začalo sa stmievať a my sme chatu ešte stále nemali ani na dohľad. Pedro vytiahol čelovku, my sme za ním išli bez svetla. Pozerala som mu na nohy a kde on šľapol, tam som stupila aj ja. Vierka sa dosť zabárala, aj paličky sa jej zapichovali hlboko do snehu, už sme boli z toho zničení a chceli by sme byť už na chate. Už sme nevládali, chýbala nám energia, lebo sme nemali poriadny obed, iba nejaké keksíky a Vierku okrem toho začalo bolieť bedro.
Aspoň nejaké výhľady občas boli.
Neskôr sme videli aj nejaké čelovky, ktoré išli dole z Chlebu, tak sme už dúfali, že sa napojíme na žltú značku a spoločne dôjdeme na chatu. Ale cesta na chatu bola nekonečná a aj na žltej sme hľadali, kadiaľ vlastne máme ísť, lebo sneh zavalil kosodrevinu, ktorá išla cez chodník a nebolo jasné, kadiaľ má ísť cestička. Takže sme sa naďalej prebárali a plahočili cez kosodrevinu. Potom sme už videli v diaľke žiaru zo svetla chaty, vzbĺkla vo mne nádej a pridala som do kroku. Z posledných síl sme sa domotali na chatu, oprášili sa od snehu, skrehnutými rukami stiahli nesmeky a postupne sme sa rozmrazovali pri teplej polievke. Cesta nám trvala 4,5 hodiny a prešli sme 8 km… Nejakí traja chalani sa obúvali, že idú von do tej tmy. Oni prišli len na otočku, po zelenej zo Šútova a tak sme zistili, že hore idú zo Šútova dve značky - modrá a zelená. Viacerí sa divili, keď sme vraveli, že sme išli po modrej, keďže sa tadiaľ v zime nechodí a potom sme zistili, že je tam asi aj lavínové nebezpečenstvo. Tak sme si aspoň povedali, že po tej jednoduchšej zelenej pôjdeme v nedeľu domov.
Zimná krajinka.
Sedeli sme v bufete ako päť peňazí, hrali karty a nevládali sa pohnúť. Rozmýšľali sme, či môžeme ísť už o šiestej spať alebo to bude blbé, 😀 nakoniec sme chvíľu potiahli, zahrali sa Človeče a išli sme spať asi o deviatej. Chata je celá prerobená, vynovená, veľmi pekne a moderne zariadená. Sú tam dve menšie izby a jedno podkrovie, kde je asi 20 postelí. Kým bola chata prerobená, myslím že tam nebola sprcha, teraz tam boli dve sprchy na žetóny na 3 minúty. Pri posteliach bolo veľké podkrovné okno, odkiaľ bol ráno pekný výhľad von. Bolo zjavné, že sme nemuseli vstávať na východ slnka, keďže snežilo a bolo zatiahnuté.
Vynovená chata.
Budíček o siedmej, 7 30 raňajky, v pohodičke sme si ešte dali kávu a o deviatej sa vymotali. Ruksaky sme si nechali na chate a iba tak naľahko sme sa vybrali hore na Chleb. Hneď bolo vidno, že po tej trase chodí viacej ľudí, aj ráno pred nami už nejakí išli. Od rázcestia Pod Chlebom už bolo zimné značenie (vysoké tyče). Samozrejme, že sme vyšli spoza zákrytu a fučalo tam, ako na Chlebe fučí vždy. Aspoň sme sa nemuseli brodiť snehom a kráčali sme po namrznutom snehu v nesmekoch. Na vrchole sme sa odfotili a išli sme späť. Výhľady boli ako sme čakali - mlieko, kam oko dovidí. Z chaty na Chleb značka písala asi 45 minút a to sme aj za ten čas zvládli, takže terén nebol nejaký extra náročný a dole sme to zbehli raz dva.
Chleb.
Aj acroyogu sme zvládli.
Spokojný Pedro.
Vrátili sme sa ku chate a chceli sme postaviť veľkého snehuliaka, ale sneh bol veľmi sypký, ledva sme z neho vedeli urobiť gule na guľovačku. Vybláznili sme sa pred chatou a išli sme sa zohriať dovnútra. Dali sme si parené buchty a jelení kotlíkový guláš a vybrali sme sa dole k autu po zelenej. Boli sme vybavení aj na cestu dole, mali sme so sebou lopaty. Dali sme si pršiplášte na ruksaky, sadli na lopatu a šup dole. Išlo to naozaj rýchlo, občas bol problém zabrzdiť, ale snehu bolo všade dosť, tak sa dalo zastať v záveji. Na zadku bolo cez lopatu cítiť všetky hrbole a kamene, takže zadky máme pootláčané že až. Ale bola to veľká zábava a mysleli sme si, že ušetríme veľa času, ale nakoniec sme sa niekde zamotali a aj tak nám cesta dole trvala dve hodiny, ako písala značka.
Okuliare a štucne sú na cestu na lopate nevyhnutné.
Ako vraví motto Nosálovcov: Zážitok nemusí byť pozitívny, hlavne, že je intenzívny!
